Frýdlantským kniežaťom vďaka vojnovým úspechom a pozemkovým špekuláciám
Už pred tridsaťročnou vojnou sa Vladštejn rozhodol, že svoj životný úspech bude podporovať udržiavaním úzkych väzieb na katolícky habsburský dvor. Až vojna mu však dala príležitosť na seba výrazne upozorniť. Vo funkcii moravského stavovského dôstojníka ulúpil stavovskú vojnovú pokladňu so 100.000 zlatými v hotovosti a odviezol ju cisárovi do Viedne. Na tejto chladnokrvnej a nebezpečnej akcii sa dá dobre demonštrovať zásadné Valdštejnové povahové črty - vieru vo vlastné schopnosti, veľkorysosť, schopnosť rýchlo sa rozhodovať. Po porážke stavovského povstania nastal rýchly mocenský, majetkový a spoločenský vzostup Albrechta z Valdštejna. Pozemkové špekulácie a výhodné nákupy umožnili Valdštejnovi vytvoriť v severných a severovýchodných Čechách relatívne ucelené pozemkové vlastníctvo, ktorého základom sa stalo Frýdlantské panstvo, neskôr aj s ďalšími dŕžavami premenované na Frýdlantské kniežatstvo a neskôr Frýdlantské vojvodstvo. V roku 1627 bol Valdštejn uvedený do stavu ríšskych kniežat. So ziskom Frýdlantského kniežatstva získalo Frýdlantské knieža právo raziť mince všetkých nominálov podľa cisárskeho vzoru.
Vojenské úspechy generála cisárskeho vojska
V roku 1625 bolo Frýdlantské knieža menované za generála cisárskeho vojska. Dokázal v krátkej dobe vybudovať bojaschopnú silu a veľmi rýchlo dosiahol vojenské úspechy. Ovládol rozsiahle územia v Holštajnsku, Meklenbursku a Pomoransku. Početný stav jeho armády sa rýchlo zvyšoval a Albrecht z Valdštejna sa stal veľmi úspešným vojenským podnikateľom. Náklady na prevádzku platil čiastočne cisár a z väčšej časti vrchnosti na obsadených územiach. Vojnové kontribúcie sa stali hybnou silou ekonomického kolotoča, ktorý roztáčal poľnohospodársku a remeselnú výrobu na Valdštejnových panstvách.
Výborne zorganizovaný vojnový podnik sa zrútil
Rýchly vzostup nielen Frýdlantského, ale tiež už Zaháňského a Meklenburského vojvodu sa zastavil prijatím Lübeckého mieru v roku 1629. V záujme kompromisu s ríšskymi stavmi odvolal cisár Valdštejna z vrchného velenia armády. Výborne zorganizovaný vojnový podnik sa zrútil. V roku 1631 obsadila švédska armáda Meklenburské vojvodstvo. V septembri toho istého roku porazili Švédi cisárske vojská v bitke pri Breitenfelde. Valdštejn počítal hospodárske straty a cisár Ferdinand II. sa ocitol v kritickej situácii bez bojaschopnej armády. Obojstranným „sobášom z rozumu“ bola v cisárovej bezvýchodiskovej situácii reinštalácia Valdštejna do pozície vrchného veliteľa cisárskych vojsk. Jedine Valdštejn bol schopný v reálnom čase vystavať bojaschopnú armádu.
Valdštejnov dukát 1631
Rok 1631 tak pre Valdštejna bol prelomovým rokom. Triumfuje a kladie si tvrdé podmienky. Práve v roku 1631 vojvodská mincovňa v Jičíne razila veľké množstvo zlatých i strieborných mincí. Jedna z nich, dukát s Valdštejnovým portrétom, bude dražená v Aukcii 27 pod položkou č. 112. Po roku 1631 sa Valdštejn stáva mocenským solitérom, potenciálne nebezpečným pre kohokoľvek. Sám seba vmanipuloval do situácie, kedy sa na nutnosti jeho odstránenia zhodnú prakticky všetci. Po Valdštejnovej vražde v roku 1634 cisár, pod hrozbou zabavenia majetku, prikázal všetky Valdštejnové mince roztaviť a kov spracovať na razbu cisárskych mincí.
Pozrite si video o živote Albrechta z Valdštejna.
