Tradícia dukátov z Kremnice a vízia Aloisa Rašína
Razba dukátových mincí v Kremnici má dlhú tradíciu. V rokoch 1330 až 1881 sa tu razili dukáty a ich násobky pre rôznych kráľov a habsburských panovníkov. Na túto tradíciu chcel nadviazať minister financií prvej Československej republiky Alois Rašín, ktorý usiloval o zavedenie zlatej meny, ktorá by zabezpečila stabilitu novovzniknutého štátu. Československý dukát – zlatá obchodná minca – mal byť prvým krokom k uskutočneniu tejto myšlienky. Rašín sa však vydania dukátov nedožil.
Alois Rašín
Zbierka na národný poklad a vznik dukátov
Krátko po vzniku Československa vyhlásili jeho predstavitelia zbierku na národný poklad s cieľom podporiť novú menu a vybudovať zlaté rezervy štátu. Ľudia prispievali zlatými mincami, šperkami aj vzácnymi rodinnými klenotmi. Celkovo sa podarilo zhromaždiť približne 65 kg rýdzeho zlata, pričom ďalších 3,2 tony sa získalo prostredníctvom štátnych pôžičiek. Všetko zlato bolo následne roztavené a použité na razbu československých dukátov.
Účel a uloženie svätováclavských dukátov
Československé zlaté dukáty, dnes známe ako svätováclavské, boli pôvodne určené ako obchodné mince. Časť bola predaná verejnosti, zvyšok bol uložený v trezoroch národnej banky spolu so zlatými tehličkami, ktoré tvorili štátnu zlatú rezervu.
Dramatický osud československého zlata počas vojny
Osud československého zlata bol však mimoriadne dramatický. Krátko pred okupáciou v roku 1939 sa podarilo časť zlatých rezerv previezť do Londýna, kde slúžili ako záruka pre exilovú vládu. Druhá časť padla do rúk nacistického Nemecka. V roku 1945 americké jednotky ukoristené zlato objavili v Bavorsku a identifikovali ho okrem iného aj podľa motívu sv. Václava na dukátoch.
Návrat zlata a repatriácia dukátov
Navrátenie zlata do Československa bol zložitý proces. Spojené štáty a Veľká Británia si kládli podmienky, vrátane vyrovnania pohľadávok voči občanom, ktorým komunistický režim zabavil majetok. Po dlhých rokovaniach sa v roku 1982 podarilo repatriovať 18,4 tony zlata, medzi ktorými boli aj prvorepublikové dukáty.
Dukát 1939, RRR!
Aukcie Českou národnou bankou a raritné dukáty z roku 1939
Na prelome tisícročia došlo na zberateľskom trhu k významnej udalosti – Česká národná banka sa rozhodla časť svojich rezerv, vrátane repatriovaných dukátov, predať formou korešpondenčných aukcií. Celkovo bolo v troch kolách vydražených 465 mincí, z toho 147 kusov s certifikátom Českej národnej banky (ČNB). V druhej aukčnej etape sa predalo aj 10 jednodukátov s letopočtom 1939, medzi ktorými je aj exemplár ponúkaný v našej aukcii pod číslom 1260.
Rarita dukátov s rokom 1939
O celkovom počte dukátov s rokom 1939 existuje niekoľko verzií. Podľa záznamov kremnickej mincovne bolo vyrazených 20 kusov pre Československo a 160 kusov pre Slovenský štát. Pravdepodobne však došlo k omylu v mincovných záznamoch a týchto 160 kusov bolo v skutočnosti razených s razidlom roku 1938. To znamená, že dnes existuje maximálne 20 exemplárov s letopočtom 1939.
Výnimočný exemplár v aukcii
Dukát, ktorý ponúkame v aukcii, je výnimočný nielen svojou vzácnosťou, ale aj tým, že pochádza priamo z československého zlatého pokladu a disponuje certifikátom ČNB. Tieto certifikované mince sú medzi zberateľmi mimoriadne cenené a dosahujú výrazne vyššie ceny než dukáty bez certifikátu ČNB.
Konkrétne ide o dukát z roku 1939, razený v Kremnici, zaradený ako položka č. 1260 v Aukcii #36. Minca je extrémne vzácna (RRR!). Vyvolávacia cena: 200 000 €.
Dukát 1939, RRR!
