Píše sa rok 1926. Nedávne geopolitické zmeny po prvej svetovej vojne priniesli rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky. V mestskej sporiteľni v Kremnici (založená v 1846) pracuje aj úspešný, ani nie tridsaťročný Július Ritter, najmladší potomok zámožného a mocného kremnického rodu Ritterovcov. Syn vplyvného obchodníka Leopolda Rittera len nedávno posilnil postavenie rodu sobášom s mladou barónkou Vilmou Bittó. Ako zamestnanec v bankovom dome jednej z pobočiek najstaršej banky na Slovensku zachytáva 5 haliernik s rokom razby 1924. Prezieravo predpokladá, že doposiaľ ním nevidená minca je výnimočná.
Nebolo náhodou, že spoznal výnimočnosť tejto mince, keďže jeho otec, Leopold Ritter, vášnivý zberateľ, úspešný obchodník a vážený kremnický mešťan ho roky zasväcoval do tajov zberateľstva. Už koncom 19-teho storočia vo svojom rodinnom sídle na kremnickom námestí pod hradom pravidelne organizoval stretnutia vplyvných obchodníkov a uznávaných autorít. Častou témou týchto stretnutí bolo okrem spoločenského diania aj zberateľstvo. V prvopočiatkoch sa tejto záľube venovali hlavne šľachtické a meštianske rody, medzi ktoré v Kremnici patrili aj Ritterovci.
Vzácna minca sa stáva súčasťou rodinnej zbierky, ktorú po sobáši s dcérou Júliusa, Klárou Ritterovou získava jej manžel Gejza Chlapovič.
Sídlo rodiny Ritterovcov (vpravo) a ich obchod (vľavo)
Leopold Ritter
Manželia Július Ritter a barónka Vilma Bittó
Manželia Gejza Chlapovič a Klára Ritterová
Najvzácnejšia a najzáhadnejšia československá obehová minca
5 halier 1924 sa môže pýšiť tým, že je to najvzácnejšia a zároveň najzáhadnejšia československá obehová minca. Už príprava razby mince je zahalená rúškom tajomstva. Na rok 1924 totiž nebola plánovaná žiadna razba 5 haliera. Napriek tomu sa na zberateľskom trhu objavuje pár exemplárov 5 halierov s letopočtom 1924. Teórií ako vznikol, je niekoľko.
Prvou možnosťou je, že kremnická mincovňa vyrobila razidlá z vlastnej iniciatívy. V roku 1923 bola mincovňa veľmi vyťažená. Okrem československých mincí razila mince aj pre iné štáty a zároveň prijímala aj iné zákazky, napríklad vyrábala odznaky pre ministerstvo obrany. Výmena starej rakúsko-uhorskej meny za novú československú menu stále trvala a Bankový úrad ministerstva financií neustále informoval o nedostatku drobných mincí. Aby bola mincovňa schopná promptne reagovať na prípadnú urgentnú požiadavku na razbu 5 haliera, mohla mincovňa iniciatívne vyrobiť razidlá s letopočtom 1924. Názoru však oponuje skutočnosť, že mincovňa mala dať 5 halier s novo-vymodelovaným letopočtom odsúhlasiť autorovi mince – Otakarovi Španielovi. Štandardne sa na tento účel zhotovuje 2 až 10 kusov mincí. V indexovej knižke neexistuje žiadny záznam o tom, že by bol vzor 5 haliera 1924 odoslaný na odsúhlasenie. Pokiaľ boli skúšobné odrazky za účelom schválenia autorom vyrazené, neboli nikdy odoslané.
Druhá teória hovorí, že razidlo 1924 vzniklo omylom. Motívy 2 halierových a 5 halierových mincí boli v tom čase identické a zároveň sa priemery týchto mincí odlišovali len o 1mm. Mohlo teda dôjsť k omylu, pri ktorom rytec mincovne miesto averzu pre 2 halier s letopočtom 1924 vytvoril averz 5 haliera. Prečo by ale mincovňa vôbec použila razidlo, ktoré vzniklo omylom? Ďalšou úvahou je, že letopočet 1924 vznikol len „prerytím“ čísla 1923. Toto je však veľmi nepravdepodobné, nakoľko číslica 4 je v letopočte vyrytá dokonale, a to by bolo pri tomto technologickom postupe nemožné. Istú dobu sa v zberateľských kruhoch dokonca viedla diskusia, či vôbec nejaký 5 halier 1924 existuje.
V 80tych rokoch sa objavili ďalšie kusy 5 haliera 1924, „papalášske“, ktoré boli údajne razené ako darček pre prominentných členov delegácií mincovne. Mince však nesú na mostových oblúkoch na reverze a levovi na averze známky poškodeného razidla, ktoré je dodnes súčasťou depozitára Mincovne Kremnica. Poškodené razidlo vnáša do príbehu 5 haliera 1924 ďalšiu záhadu. Razidlo nesie na averze a reverze vady – vlasové ryhy. Preskúmaním týchto rýh sa zistilo, že raziaci stroj udrel na razidlá na prázdno. Téma prasknutého razidla je dodnes medzi zberateľmi veľmi populárna. Niektorí uverili teórii, že razidlo prasklo pri úplne prvom údere razby. Toto mylné tvrdenie vyvracia aj položka, ktorá je v aukcii zaradená pod číslom 382. Extrémne vzácny exemplár 5 haliera 1924 na sebe nenesie známky poškodeného razidla a jeho pôvod siaha až do ranných rokov Prvej republiky.
ZDROJ: Radek Havel, Raritní československé oběžné mince.
