Korunovácia a konflikt bratov
Dvadsiateho tretieho mája 1611 bol v svätovítskej katedrále na Pražskom hrade za českého kráľa korunovaný Matej II. (Matyáš II.), mladší brat Rudolfa II. (1576–1612). Treba dodať, že s vynúteným súhlasom cisára.
Rudolf síce pobýval na Pražskom hrade, doslova pár desiatok metrov od miesta ceremónie, korunovačných slávností sa však nezúčastnil. S ťažkou depresiou zostal uzavretý v cisárskych komnatách. Matejova česká korunovácia znamenala pre oboch bratov vyvrcholenie dlhodobého osobného konfliktu.
Politika a boj o moc
Osobne bol Matej neochvejným katolíkom a zástancom centralizačných snáh. Voči protestantským stavovským obciam v rakúskych krajinách, Uhorsku aj českých krajinách však zaujal až do svojich korunovácií veľmi ústretový postoj. Nutne potreboval spojencov.
Zámerne vytváral obraz budúceho panovníka, ktorý je zástancom náboženskej tolerancie a obhajcom zemských slobôd. Táto politika sa ukázala ako úspešná.
V roku 1608 pritiahli Matejove vojská s podporou uhorských, rakúskych a moravských stavov do Čiech s cieľom prinútiť Rudolfa k abdikácii. Konflikt využili české stavy, ktoré si za sľub vernosti nechali od Rudolfa podpísať Majestát zaručujúci náboženské slobody.
Cesta ku koruně
Rudolf si týmto ústupkom zachránil českú korunu, musel však mladšiemu bratovi postúpiť vládu v Uhorsku, Hornom a Dolnom Rakúsku a na Morave. S touto potupou sa nikdy nezmieril.
Ochotným spojencom sa mu stal pasovský biskup Leopold Habsburský, ktorý však sledoval vlastné ciele. V januári 1611 prekročil české hranice a rýchlo dorazil do Prahy. Situácia jeho vojsk sa však čoskoro stala neudržateľnou.
Pod tlakom stavovského vojska musel Leopold ustúpiť a bezmocného Rudolfa zanechal v Prahe. Neúspešná vojenská akcia znamenala stratu podpory českých stavov, ktoré ponúkli korunu Matejovi. Ten ju ochotne prijal.
Mincovníctvo ako nástroj politiky
Po korunovácii sa Matej zdržal v Čechách a snažil sa získať dôveru stavov. Súčasťou tejto politiky bolo rešpektovanie zemských slobôd, používanie symbolov a plnenie požiadaviek snemu.
Toto obdobie sa odrazilo aj v mincovníctve. Na toliaroch z rokov 1611–1613 sa objavuje česká kráľovská koruna a na dukátoch sa vracia obraz sv. Václava.
Pražské dukáty a ich význam
Matejove svätováclavské dukáty boli z propagačných dôvodov razené vo výrazne väčšom množstve než predchádzajúce pražské dukáty.
Pražská mincovňa však nemala stabilný zdroj drahého kovu ako napríklad Kremnica. Razba bola závislá od výkupu zlata od obchodníkov.
Po stabilizácii situácie sa razba opäť obmedzila a dukáty vznikali len príležitostne.
Skutočná produkcia a vzácnosť
Záznamy z rokov 1613–1619 ukazujú, že ročne bolo razených len niekoľko tisíc dukátov. Skutočný počet bol ešte nižší.
Mincovňa evidovala mince podľa hodnoty, nie kusov. Napríklad desaťdukát bol vedený ako desať dukátov.
Matejove dukáty preto patria medzi skutočné ozdoby bohemikálnych zbierok. Najvzácnejšie sú dvojdukáty a päťdukáty.
Výber z Aukcie #38
Sme radi, že v našej aukcii môžeme zberateľom ponúknuť hneď dve krásne zachovalé Matejove mince pod položkami 161 a 165.
161. RRR – 2 dukát 1618, Praha
Ražobný lesk v plochách. Drobné škrabance. Extrémne vzácny!
good EF | good EF | 40 000 €
165. RR – dukát 1615, Praha
Výnimočný exemplár s ražobným leskom v plochách. Mierne nedoražený. Veľmi vzácny!
good EF | good EF | 8 000 €
Záver
Matejove dukáty predstavujú jedinečné spojenie histórie, politiky a mincovného umenia. Dodnes patria medzi najvyhľadávanejšie mince medzi zberateľmi aj investormi.
