Vyberte si jazyk:

  • Úvod
  • >
  • Novinky
  • >
  • Numizmatika
  • >
  • Medaily k návšteve stredoslovenských banských miest
  • Numizmatika

    Medaily k návšteve stredoslovenských banských miest

    Návšteva cisára Františka Lotrinského v roku 1751
    main image

    Jednou z najvýznamnejších panovníckych návštev v stredoslovenských banských mestách bola návšteva cisára Františka Lotrinského, manžela cisárovnej Márie Terézie, ktorá sa uskutočnila v roku 1751. Predpoludním 3. júna dorazil panovník na Vindšachtu a Siglisberg nad Banskou štiavnicou, kde sa uskutočnil privítací ceremoniál a prehliadka baní, vrátane šachty Leopold s nainštalovaným vodnostĺpcovým čerpacím strojom. Poobede nasledovalo uvítanie priamo v B. štiavnici 4. júna cisár navštívil tamojšiu Hornú Bíberovu štôlňu a úpravnícke a hutnícke prevádzky. 5. júna sa uskutočnil cez deň výjazd do Hodruše a Žarnovickej Huty a večer banícka slávnosť v Banskej štiavnici. 6. júna sa panovník zúčastnil sväto trojičnej procesie a prehliadol si banskoštiavnickú Kalváriu. 7. júna sfáral do banskoštiavnickej štôlne Glanzenberg a prezrel si skúšobňu drahých kovov v tzv. Kammerhofe. 8. júna zavítal do Kremnice. Prezrel si tam huty, mesto, mincovňu i banské prevádzky, večer zhliadol slávnostný banícky sprievod. 9. júna sa cisár cestou cez Sklené Teplice, kde navštívil huty i kúpele, vrátil z Kremnice do B. štiavnice a popoludní si prezrel administratívne priestory Kammerhofu. 10. júna sa v B. štiavnici uskutočnila procesia Božieho tela a v poobedňajších hodinách strelecké preteky. 11. júna navštívil cisár František jazero - teich Ottergrundt a niekoľko štôlní a šácht. Pred Svätotrojičnou dedičnou štôlňou zhliadol vojenské cvičenie Esterháziovského regimentu. 12. júna sa zúčastnil v banskoštiavnickom Kammerhofe porady banských úradníkov, potom sfáral do Hornej Bíberovej štôlne na Vindšachte. 13. júna sa po omši uskutočnila s cisárom veľkolepá rozlúčka, po ktorej sa vydal na spiatočnú cestu do Viedne. (1)Dôvodom návštevy Františka Lotrinského v Banskej štiavnici, Kremnici a ich okolí boli snahy dvora o povznesenie hospodárstva štátu i osobné prírodovedecké záujmy panovníka. Návšteva bola pripravená veľmi dôkladne a jej priebeh mal vskutku impozantný charakter. Bolo tomu tak preto, že pre opätovne sa vzmáhajúce stredoslovenské banské mestá mal pobyt cisára na ich území prestížny význam a mestá od neho očakávali všemožnú podporu. (2)

    Z numizmatického i širšieho historicko-spoločenského hľadiska je veľmi dôležité, že pri príležitosti návštevy boli vyhotovené 3 druhy pamätných medailí s troma rôznymi obrazovo-textovými námetmi. Všetky boli razené v troch veľkostiach - ø 20, 25 a 29 mm, a to zo zlata i striebra.

     

    Medaily razené pri príležitosti návštevy

    1) Na averznej strane medaily s najväčším priemerom sú proti sebe otočené korunované portréty cisára Františka Lotrinského a jeho manželky Márie Terézie a kruhopis: FRANC. IMP. AUG. M. THERES. HUNG. REX. Na reverze je výjav uvítania panovníka v stredoslovenskej banskej oblasti - na koni prichádzajúceho panovníka vítajú banskí a mestskí úradníci, v pozadí je krajina s banskými zariadeniami, pri zadnej nohe cisárovho koňa autorská značka medailéra Mateja Donnera: D. Nad výjavom je kruhopisný text: ADVENTUS AUGUSTI, dole v exergu v dvoch riadkoch nápis: IN FOD. HUNG. INFER./MDCCLI, okraj medaily je vyvýšený.

    2) Na averze prostrednej medaily je rovnaký obraz i text ako na predchádzajúcej medaile. Na reverze je postava bohyne Fortúny (resp. Hungárie) s rohom hojnosti, z ktorého vypadávajú mince, a podávajúca kus rudy Merkúrovi. Hore je kruhopisný text: FORTUNA REDUCI, dole v exergu v dvoch riadkoch nápis: ADV. AUG. IN FOD. H. I./MDCCLI, na obvode medaily je perlovec.

    3) Na averze najmenšej medaily je opäť taký istý výjav a kruhopis ako pri oboch predchádzajúcich medailách. Na reverze je nad prekríženým banským želiezkom a kladivkom 6-riadkový text: ADVENTUS/AUGUSTI/IN FODINAS/HUNGARIAE/INFERIORIS/MDCCLI, na obvode medaily je perlovec.

    V zbierke razidiel viedenskej mincovne (uloženej v Mincovom kabinete Umeleckohistorického múzea vo Viedni) sa dodnes zachovali razidlá a punce k všetkým trom medailám. (3)

     

    Terminológia: medaily či pamätné mince?

    Medaily razené k cisárskej návšteve v stredoslovenských banských mestách v roku 1751 sa v písomných prameňoch prevažne označujú ako "pamätné mince" (denkhmünzen, denckh müntzen, gedenk Münzen, schaumünzen, Schaustücke, schaugeldern, schau pfenninge, Grationales nummi). Zriedkavo sa možno stretnúť aj s termínom medaily (Medaillen, Metallien), resp. paralélnym výskytom oboch uvedených označení. V takom prípade boli výrazy "pamätná minca" a medaila použité ako synonymá. Medailérske artefakty k cisárskej návšteve neboli rozhodne mincami v pravom slova zmysle, teda neboli oficiálnymi platidlami používanými v peňažnom obehu. Výrazom minca (podobne ako korunovačná, holdovacia, či svadobná minca) chceli jeho používatelia vyjadriť skutočnosť, že išlo o menšie medaily, dnes hovoríme v niektorých prípadoch o žetónoch. Dôkazom toho je aj jedno zo súdobých vyúčtovaní, v ktorom sa konštatuje o najväčšej pamätnej minci z roku 1751, že sa najviac z uvedených troch druhov blíži k medailovým razbám. (4)

    V roku 1782 vyšlo vo Viedni dielo Schau= und Denkmünzen, welche unter der glorwürdigen Regierung der Kaiserinn Königinn Maria Theresia gepräget worden sind. Ide o ilustrovaný súpis medailí z obdobia vlády cisárovnej Márie Terézie, ktorého autorom je kráľovnina druhá dcéra arcivojvodkyňa Mária Anna. V úvode reprintu tohto diela z roku 1970 Günther Probszt - Ohstorff uvádza, že pod termínom Schau- und Denkmünzen treba rozumieť medaily. Hoci sa razili rovnakou technológiou ako obehové mince a z tých istých materiálov, nikdy nemali platobnú funkciu. Mali pamätnú, umeleckú a materiálnu hodnotu. Boli určitými predchodcami zvláštnych vydaní novinových denníkov. Obrazovo i textovo zaznamenávali významné udalosti. (5) V texte sa bude teda hovoriť o medailách, pripadne pamätných medailách.

     

    Autorstvo medailí, počty razených kusov a mincovne, v ktorých boli medaily razené

    Návšteva cisára Františka Lotrinského v stredoslovenských banských mestách v júni roku 1751 bola, ako bolo spomenuté, veľmi starostlivo pripravená. To platí aj pre pamätné medaily. 12. apríla 1751 povolil samotný panovník použitie sumy 8000 zlatých na ich vyhotovenie, ako aj na razbu obehových mincí, ktoré sa mali rozhadzovať a rozdávať medzi baníkov, hutníkov a ďalších pracovníkov banských komôr v Kremnici a Banskej štiavnici. Dvorská komora vo Viedni, najvyšší hospodársky orgán štátu, oznámila 30. apríla viedenskej mincovni, že podľa správy banskoštiavnického komorskogrófskeho úradu sa má na spomenuté obehové mince vyčleniť 3520 zlatých a 12 grajciarov, zvyšných 4479 zlatých a 48 grajciarov sa malo upotrebiť na výrobu pamätných medailí. Pripraviť sa mali ich averzné a reverzné razidlá podľa návrhov figúr a nápisov (devíz), ktoré už boli objednané u hlavného rytca a riaditeľa viedenskej ryteckej akadémie Mateja Donnera, a čo najrýchlejšie vyraziť zo zlata a striebra v troch druhoch. (6) Uvedené teda dokazuje, že Matej Donner je autorom nielen najväčšej medaily, na ktorej je jeho signovanie, ale aj zvyšných dvoch menších medailí.

    Dopravu medailí do Banskej štiavnice mal na starosti v súlade s rozhodnutím Dvorskej komory z 3. mája 1751 jej prezident gróf Königseg Erps. Pamätné medaily strednej a malej veľkosti už boli v tom čase pripravené na odvoz do Banskej štiavnice prostredníctvom povozov stredoslovenských banských miest (tzv. Silberfuhr). Všetky prepravené kusy mali byť odovzdané dobre zabalené tamojšiemu hlavnému pokladníkovi (Einnehmer amt) a Hlavnej pokladni banskej komory. Podľa priloženého vyúčtovania z 19. mája bolo spolu vyrazených 6197 kusov medailí v celkovej hodnote 4355 zlatých a 25 grajciarov. Predstavitelia Komorskogrófskeho úradu mali zaplatiť túto sumu viedenskej mincovni čiastočne v zlate a čiastočne v hotovosti. (7) Gro medailí k návšteve bolo teda vyrazených ešte pred návštevou, a to vo viedenskej mincovni v celkovom počte uvedených 6197 kusov, čo je veľmi zaujímavý údaj nielen pre historikov, ale aj zberateľov.

    Z uvedeného vyplýva, že výrobu medailí financoval štát, a to prostredníctvom Dvorskej komory vo Viedni a Hlavného komorskogrófskeho úradu v Banskej štiavnici. Išlo o akýsi dar dvora účastníkom návštevy a s ňou spojených ceremoniálov.

    Je veľmi zaujímavé, že uvedený objem medailí vyrobených vo Viedni nebol napokon postačujúci. O medaily bol veľký záujem a pri obdarovávaní sa nie na všetkých dostalo. Dodatočne preto museli byť dorazené, a to určite v mincovni v Kremnici. Či boli dorábané aj vo Viedni zostáva otázne. O tom, že sa medaily razili v Kremnici svedčí napríklad tzv. Register klenotov mesta Kremnica uložených na mestskej radnici, v ktorom sa spomínajú takisto i medaily k návšteve v roku 1751. Z registra sa dozvedáme nielen to, že medaily boli cennou pamiatkou, ale aj to, že ich časť bola vyrobená v Kremnici, ako sa to explicitne uvádza v inventarizačnom zápise zbierky klenotov z roku 1820. (8)

     

    Ceny medailí a ich výrobné parametre

    Medaily k návšteve boli počas nej rozdávané, po nej sa však už predávali. Isté je, že si ich bolo možné kúpiť i v kremnickej mincovni. Potvrdzuje to, okrem iného, vyúčtovanie kremnického richtára Mateja Windischa za rok 1751, v ktorom sa medzi výdavkami uvádza 56 zlatých a 52 a ½ grajciara zaplatených kráľovskej komore za 2 hrivny striebra v podobe pamätných medailí (denckh oder schaumünz). Od mincovne ich prevzal hlavný notár Ján Zaffiry s tým, že mal za úlohu rozdať ich účastníkom krajinského snemu v Bratislave. (9)

    O výrobných cenách, parametroch a čiastočne i o technológii výroby medailí nás informuje, už spomenuté, vyúčtovanie viedenského Hlavného mincového úradu z 19. mája roku 1751. Najväčšia zlatá medaila bola razená v hmotnosti trojdukátu v počte 46 kusov. Prostredná zlatá mala váhu dvojdukátu a malá jednodukátu. Prvých bolo vyrobených 147, druhých 293 kusov. Keďže jeden dukát mal reálne v počtových jednotkách hodnotu 4 zlaté a 10 grajciarov, celková cena zlatých medailí bola 3020 zlatých 50 grajciarov. Veľkých strieborných medailí bolo 668 kusov. Váha 1 kusu bola ½ lóta (1 lót ako váhová jednotka = 1/16 hrivny, kolínska hrivna = 233,8 g), striebro bolo legované, rovnako ako tzv. svadobné mince, na rýdzosť 15 lótov (lót ako jednotka rýdzosti, 8 takýchto lótov sa rovnalo rýdzosti 500/1000). Ich celková hmotnosť bola 20 hrivien a 14 lótov. Váha v nich obsiahnutého striebra bola 19 hrivien, 9 lótov a 2 denáre (do jednej hrivny sa ich vošlo podľa jednoduchého prepočtu 32 kusov). Strieborné medaily prostrednej a najmenšej veľkosti mali rýdzosť 11 lótov a 3 kvintlíky a 2 denáre. Legované boli ako tzv. korunovačné a holdovacie mince. Stredných bolo vyrazených 1320, malých 3716 kusov. Kvôli lepšej razbe mali sa na prostredné medaily použiť tzv. čierne platničky (Schwarze Platten). Celkovo išlo o 22 hrivien stredných medailí a 30 hrivien, 15 lótov, 1 kvintlík a 3 denáre malých medailí. V dovedna 52 hrivnách, 15 lótoch, 1 kvintlíku a 2 denároch bolo 39 hrivien, 4 lóty, 3 kvintlíky a 3 denáre rýdzeho striebra. Výkupná cena 1 hrivny kvalitného zlomkového a prútového striebra bola v tom čase 22 zlatých a 40 grajciarov. Celkovo 58 hrivien, 14 lótov a 1 denár striebra v strieborných medailách všetkých veľkostí stálo dohromady 1334 zlatých a 35 grajciarov. Za všetky zlaté a strieborné medaily bolo potrebné teda zaplatiť 4355 zlatých a 25 grajciarov. (10)

     

    Rozdeľovník medailí, obehové mince určené na rozdávanie

    K vyúčtovaniu za razbu medailí bol pripojený aj rozdeľovník osôb, ktorým mali byť medaily darované. Tento dokument možno chápať i v širších sociálnych súvislostiach. Hovorí totiž o spoločenských skupinách, ktoré boli hodné obdarovania. Pre bežných baníkov a obyvateľov banských miest boli pripravené, ako bolo vyššie spomenuté, drobné obehové mince (groše a poltúry, grajciare a denáre). Významnejším osobám boli venované medailérske artefakty. Uvedené sa teda priamo týkalo otázok cti a honoru. Jednoducho povedané, jednotlivci veľmi citlivo reagovali na skutočnosť, či sa v súpise nachádzali uvedení alebo nie. Rozdeľovník vznikal počas príprav návštevy - dopĺňali sa do neho mená, upresňovali množstvá medailí atď.

    Na výrobu obehových mincí, ktoré sa mali rozdávať medzi robotníkov, bolo pôvodne vyčlenených 4000 zlatých. Napokon sa použilo 3520 zlatých a 12 grajciarov. Zaujímavé je, že táto suma bola odvodená od týždenných platov robotníkov banských komôr v Banskej štiavnici a Kremnici. Pri banskoštiavnickej Hornej Bíberovej štôlni mali v tom čase pracovníci spolu týždennú mzdu 799 zlatých a 37 grajciarov, pri Starých baniach a stupách Všechsvätých to bolo 11 zlatých a 50 grajciarov, pri stupách 9 zlatých a 35 grajciarov, pri žarnovickej hute 34 zlatých a 25 grajciarov, pri hodrušskej hute 15 zlatých a 59 grajciarov, pri hute na štadtgrunde 5 zlatých a 51 grajciarov, pri hute v Sklených Tepliciach 4 zlaté a 5 grajciarov. Zamestnanci Lesného a banského súdu mali plat 9 zlatých a 45 grajciarov. Robotníci kremnickej mincovne zarábali týždenne 19 zlatých a 32 grajciarov, lúčobne 3 zlaté a 31 grajciarov, baníci 111 zlatých a 34 grajciarov, pracovníci pri stupách 29 zlatých a 38 grajciarov, pri hutách 32 zlatých a 22 grajciarov a zamestnanci pri Lesnom a banskom súde v Kremnici 3 zlaté a 40 grajciarov. Dohromady to bolo 1173 zlatých a 24 grajciarov, za tri týždne (šichty) potom 3520 zlatých a 12 grajciarov. Dvorským kruhom zaslal uvedené prepočty banskoštiavnický komorský účtovník Juraj Rudolf Lang 21. apríla 1751. Za ušetrených 480 zlatých (z celkovej sumy 4000 zlatých) sa potom vyrazili medaily. (11)

     

    Osoby obdarované medailami počas návštevy cisára

    Počas návštevy cisára v stredoslovenských banských mestách boli vznešenejší účastníci tohto veľkolepého podujatia obdarovaní pamätnými medailami. Vďaka písomným prameňom vieme dokonca, kedy sa tak stalo. V diári z cisárovej cesty sa uvádza, že medaily boli dvorným hosťom, úradníkom, dôstojníkom, služobníkom a 4 banským kompániám rozdané 4. júla 1751 v čase obeda, pričom finančná hodnota rozdaného objemu bola viac ako 4000 zlatých. (12) V uvedený deň bola tak rozdaná drvivá väčšina pripravených medailí. Uvedený rozdeľovník zaznamenáva všetky osoby, ktorým boli tieto artefakty venované, a to v rámci určitých hierarchicky usporiadaných skupín. Obdarovanými boli hlavne predstavitelia štátnej banskej a mincovej správy.

     

    Zamestnanci Hlavného komorskogrófskeho úradu v banskej štiavnici

    Zo zamestnancov úradu dostali po 2 stredné zlaté, 2 malé zlaté, 4 veľké strieborné, 6 prostredných a 8 malých strieborných pamätných medailí hlavný pokladník (Einehmer), účtovník a správca železiarenského závodu v Hronci.

    Po 1 strednej a 1 malej zlatej a 4 veľkých, 6 prostredných a 8 malých strieborných banský majster, banský správca, prokurátor, lekár, a pokladník.

    1 stredná zlatá, 4 veľké, 6 stredných a 8 malých strieborných bolo určených pre správcu panstva v Revišti, správcu panstva v šášove, zástupcu banského majstra, pomocníka banského správcu, zásobovača, komorského skúšača, zamieňača zlata a striebra, inšpektora ohňových strojov, majstra pri strojoch a banského merača.

    1 stredná zlatá, 2 veľké, 3 prostredné a 4 malé strieborné zase pre inšpektora Leibwurtza, inšpektora Bergera, inšpektora Rissa, inšpektora Sivého (Siby), prvého inšpektora stúp, druhého inšpektora stúp, hutného pisára v Slených Tepliciach, hutného pisára v Žarnovici, hutného pisára, hutného pisára v hute na štadtgrunde, koncipistu Hlavnho komorskogrófskeho úradu, banského skúšača, druhého inšpektora ohňových strojov, lesného inšpektora Hentallera, lesného inšpektora Stephaniho a 5 prísediacich banského súdu.

    1 malú zlatú, 2 veľké strieborné, 3 stredné a 4 malé strieborné dotali notár banského súdu, komorský protokolista, banský pisár, zásobovací pisár, banský majster v Novej Bani, banský majster v Pukanci, banský majster v Banskej Belej, úradník pri strojoch, banský protokolista, pomocník banského merača, pomocník inšpektora Angerstein, pomocník inšpektora Göllner, pomocník inšpektora Derer, pomocník inšpektora Salix, pomocník inšpektora Sgargeth, pomocník inšpektora Klutka, pomocník hutného pisára Grim, pomocník komorského skúšača Held, pomocník banského skúšača Luckowitz, pomocník banského pisára Frölich, kľučiar panstva Revište, kľučiar panstva šášov, podnotár banského súdu, hutný skúšač v Žarnovici, pomocník zásobovacieho pisára Vizl, cestmajster, merač rudy na Vindšachte, pisár pri stupách, dozorca skladov na drevo (holz Stadl aufseher), zapisovač smien na povrchu, komorský správca na Uhlisku, banský pisár v Starej štôlni Všechsvätých, merač rudy v Žarnovici, 2 merači uhlia, merač rudy a uhlia v Hodruši, merač uhlia v olovenej hute, merač uhlia huty v Sklených Tepliciach, rudný a skúšobný dozorca Luckowitz, 3 kancelárski úradníci, poštový úradník, dopravný úradník v Jalnej, správca vínnych skladov, šafár v Hronci a šafár v Tisovci.

    1 stredná zlatá, 1 veľká strieborná, 2 stredné a 2 malé strieborné boli venované meračovi pri dreve pre stroje Pacherovi, cementátorovi, komorskému správcovi povozov (Camer einspaninger), pisárovi lesného úradu, 4 horárom, drevárskemu majstrovi v Kľaku, 4 banským a hutníckym chirurgom, kontrolnému pisárovi v Tisovci a pisárovi v železiarenskom závode v Hronci

    13 praktikantov dostalo po 1 malej zlatej, po 2 veľké strieborné, 3 stredné a 3 malé strieborné medaily.

     

    Zamestnanci banskej komory a mincovne v Kremnici

    Z nich správca komory a mincmajster dostali 2 prostredné a 2 malé zlaté a 4 veľké, 6 stredných a 8 malých strieborných medailí.

    1 strednú a 1 malú zlatú, 4 veľké, 6 stredných a 8 malých strieborných zase banský a lesný majster, vardajn mincovne, hlavný lučbár zlata, zásobovač, prvý rytec mincovne, banský šafár, hutný pisár a pokladník mincovne.

    Pre inšpektora stúp, ryteckého pomocníka, kováčskeho majstra a pomocníka vardajna bola určená 1 prostredná a 1 malá zlatá, 2 veľké, 3 prostredné a 4 malé strieborné medaily.

    1 malá zlatá, 2 veľké, 3 stredné a 4 malé strieborné bola venovaná banskému pisárovi, zásobovaciemu pisárovi, lesnému inšpektorovi, hutnému skúšačovi, rytcovi, pomocníkovi banského šafára, 2 pomocníkom hutného pisára, zamieňačovi zlata, 5 prísediacim banského súdu, notárovi banského súdu, hutnému šafárovi, hlavnému striebornému jazdcovi mincovne, tavičovi striebra, pomocníkovi hlavného lučbára zlata, 3 strieborným jazdcom mincovne, 3 horárom, 2 meračom rudy, 2 meračom uhlia a protokolistovi.

     

    Hodnostári a úradníci Hlavného komorskogrófskeho úradu v B. štiavnici a k banskej komore patriaci zamestnanci

    Pre Hlavného komorského grófa, komorského radcu a komisára Ignáca Kempfa z Angretu boli pripravené 2 veľké, 4 stredné a 5 malých zlatých, 8 veľkých, 10 stredných a 12 malých strieborných pamätných medailí, pre podkomorského grófa Bartolomeja z Hechengartnu 1 veľká, 3 stredné a 4 malé zlaté, 6 veľkých, 8, stredných a 10 malých strieborných. Rovnaký počet bol určený aj pre baróna Hellenbacha, pretože u neho bol ubytovaný cisár.

    1 veľkú, 2 prostredné a 3 malé zlaté, 5 veľkých, 7 prostredných a 9 malých strieborných dostali banskí radcovia a prísediaci Hlavného komorskogrófskeho úradu - hlavný banský správca Lemberger, hlavný správca hút a stúp Geramb, hlavný hospodársky inšpektor Rust a hlavný sekretár Adami.

    Jezuitský páter Franz ako fyzik a mechanik a najmä ako odborník na ohňový stroj a z toho istého dôvodu páter Liesganigg obdržali 1 veľkú, 1 prostrednú a 2 malé zlaté, 4 veľké, 6 stredných a 8 malých strieborných medailí.

    Banský a lesný majster Schmid, banský správca Zipser a notár banského súdu Wallitschegg mali mimo navrhnutý počet medailí dostať navyše po 1 veľkom trojdukátovom kuse.

     

    Župani, podžupani, richtári a notári

    Pre každého z 3 županov boli určené - zostupne od najväčšej zlatej po najmenšiu striebornú - medaily v týchto počtoch - 2, 3, 3, 4, 6, 8, pre 4 podžupanov - 1, 1, 2, 3, 4, 6, pre 2 richtárov z Banskej štiavnice a Kremnice - 0, 2, 2, 8, 12, 16, pre 2 mestských notárov z B. štiavnice a Kremnice - 0, 0, 2, 4, 6, 8.

     

    Predstavitelia Riaditeľstva pre mincové a banské záležitosti Dvorskej komory vo Viedni, Hlavnej účtovnej kancelárie viedenského mincového úradu a Banskej hlavnej pokladne

    Prezidentovi Dvorskej komory grófovi Königseg Erpsovi udelil určitý počet pamätných medailí priamo panovník, a to za jeho isté výdavky pri príprave podujatia. Prezident si teda v podstate zaobstaral medaily na vlastné trovy a do zoznamu preto neboli zahrnuté. Viceprezident Dvorskej komory slobodný pán Hangwitz dostal medaily v počtoch - 2, 3, 4, 6, 8, 10, jednotliví dvorskí radcovia slobodný pán zo Schmidlin, slobodný pán z Mayern, gróf Zcerotin, Kaschnicz z Weinbergu a von Ziegler v počte - 1, 2, 3, 4, 6, 8; 3 sekretári v počte - 0, 1, 2, 2, 3, 4. Dvorskej učtárni a kancelárii boli pridelené medaily v množstve - 0, 7, 23, 12, 45, 84, viedenskej mincovni - 0, 2, 8, 9, 27, 66, tzv. medenému úradu a hlavnej banskej pokladni - 0, 2, 8, 9, 19, 19.

     

    Komorskí úradníci v Banskej Bystrici

    Komorský správca Feringer dostal medaily v počte - 0, 2, 2, 4, 6, 8, účtovník Habraneckh - 0, 1, 2, 4, 6, 8 a pokladník Remss - 0, 0, 2, 4, 6, 8.

     

    Ministri, vysokí štátni hodnostári, dvorskí úradníci a ďalší hostia

    Prerozdelenie zvyšku medailí - 15 veľkých, 24 stredných a 40 malých zlatých, 150 veľkých, 500 stredných a 2600 malých strieborných mal na starosti banskoštiavnický komorský gróf tak, aby pripadli v istých množstvách - po prvé hlavnému maštaľníkovi a ostatným ministrom a komorským hodnostárom, ktorí budú sprevádzať panovníka, barónovi Tosaintovi (predstavený cisárovej kancelárie), Gaunovi, komorským služobníkom, ostatným dvorským úradníkom a služobníkom, vojenskému dôstojníkovi, ktorý cvičí oddiely baníctva, ďalším hosťom, ako aj radným pánom z Banskej štiavnice a Kremnice.

     

    Strážne a slávnostné čestné oddiely

    Po druhé to bolo členom oddielov pripravených na slávnostnú vojenskú prehliadku v Banskej štiavnici a Kremnici, špeciálne strážnym a patrolu vykonávajúcim jednotkám zložených z 300 baníkov a mešťanov s tým, že poručíci (lajtnanti) s jednotlivými zástavami a poddôstojníci ich mali proporčne rozdeliť medzi uvedených 300 mužov, o niečo viac strážam, každý muž mal však dostať aspoň jednu malú striebornú pamätnú medailu.

     

    Medaily dodatočne razené v Kremnici a osoby nimi obdarované

    Ako bolo naznačené, existovali účastníci návštevy, na ktorých medaily nevyšli, resp. sa na nich v rozdeľovníku nemyslelo. Mnohí z nich cítili, že sa im udiala istá ujma. Tak napríklad 20. januára 1752 sa sťažovali komorskí úradníci z Banskej Bystrice, že z ôsmych z nich, ktorí boli prizvaní do Banskej štiavnice a odprevádzali cisára až do Kráľovej pri Senci, dostali len traja pamätné medaily. Ostatní sa cítili znevážení a boli dokonca terčom výsmechu, pretože viacerí nižšie postavení úradníci a sluhovia z Banskej štiavnice a Kremnice obdarovaní boli. Nadriadené orgány na žiadosť zareagovali pozitívne a rozhodli, že medaily dostane dodatočne sekretár Fierer, skúšač Angerstein, pomocník polesného Querer, správca huty v Tajove Walter a lesný dozorca Puchner. (13)

    Zachované archívne údaje dokladajú, že záujem o medaily bol veľký, v čom hrali svoju úlohu prestížne dôvody. 8. júna 1751 privítal cisára v Kremnici osobitne aj kremnický hlavný farár Michal Kiovský. Jeho sprievod popri františkánoch tvorilo ďalších 18 svetských kňazov (farári z okolia Kremnice). Tí za dôkaz svojej vernosti panovníkovi očakávali nejaký konkrétny prejav spoločenského uznania. Michal Kiovský preto 22. júna 1751 v ich mene požiadal banskoštiavnického hlavného komorského grófa o udelenie primeraného počtu pamätných medailí k návšteve. 9. júla určil hlavný komorský gróf, že duchovným má byť dodatočne darovaných 62 medailí. Farárovi Kiovskému pripadla podľa rozhodnutia 1 (pravdepodobne malá) zlatá, 1 veľká strieborná, 1 stredná a 4 malé strieborné, vicearchidiakonovi 1 veľká, 1 stredná a 2 malé strieborné, ostatní dostali po jednej prostrednej striebornej a po dve malé strieborné medaily. (14)

    Vo februári roku 1752 odporučil banskoštiavnický podkomorský gróf darovať zlaté a strieborné pamätné medaily v hodnote 160 zlatých 30 grajciarov novému zvolenskému županovi grófovi Erdödimu, jeho bratovi a manželke, ako aj bývalému županovi grófovi Illešházimu, Dvorská komora návrh schválila. V septembri 1752 požiadalo 12 členov kavalérie o venovanie pamätných medailí ako náhradu za ich náklady pri sprevádzaní cisára počas návštevy. Pokladník v Banskej štiavnici im mal vydať po 1 kuse veľkých a stredných a 2 kusoch malých strieborných medailí. (15)

    Niekoľko medailí tvorilo prémie na streleckých pretekoch usporiadaných v Kremnici na počesť cisára 26. júla 1751, teda 7 týždňov po návšteve cisára v meste. (16)

    Známe sú i viaceré žiadosti Hlavného komorskogrófskeho úradu v B. štiavnici adresované kremnickej mincovni o zaslanie určitých počtov medailí. Tie sú ďalším dôkazom toho, že medaily k návšteve boli dodatočne razené aj v Kremnici. 30. júna 1751 oznámila mincovňa banskoštiavnickým úradníkom, že im posiela po 6 kusov troj-, dvoj- a jednodukátových medailí a 5 hrivien veľkých (teda cca 167 ks), 3 hrivny prostredných (teda cca 200 ks) a 2 hrivny malých (teda cca 247 ks) strieborných medailí. Tieto medaily mali byť darované úradníkom, na ktorých sa nedostalo počas návštevy. (17) Z iného prameňa (z 1. júla) vyplýva, že už 11. júna, teda ešte počas návštevy panovníka, bolo do Banskej štiavnice zaslaných 18 kusov trojdukátových, 20 kusov jednodukátových a 12 kusov strieborných medailí v hodnote 217 zlatých a 54 grajciarov. Zároveň Hlavný komorskogrófsky úrad požiadal mincovňu o zaslanie ďalšej hrivny veľkých (cca 35 ks), hrivny prostredných (cca 67 ks) a jednej hrivny malých strieborných medailí (cca 123 ks) k cisárskej návšteve. (18)

    Zaujímavý je list mincovne banskoštiavnickej komorskej pokladni z 13. júla. Jeho prostredníctvom oznámila mincovňa zaslanie ďalších medailí k návšteve - 2 kusov trojdukátovej, 2 kusov dvojdukátovej a 2 kusov jednodukátovej zlatej medaily, 2 kusov veľkej, 8 kusov prostrednej a 10 kusov malej striebornej medaily. V liste sa uvádzajú aj ceny, za ktoré sa v Kremnici medaily predávali. Zlatá jednodukátová medaila stála 4 zlaté a 18 grajciarov, veľká strieborná 53 grajciarov, prostredná strieborná 26 grajciarov a malá strieborná 13 grajciarov. (19)

    23. júla 1751 nariadil hlavný komorský gróf Ignác Kempf z Angretu kremnickému mincmajstrovi, aby boli do Banskej štiavnice doručené 3 kusy trojdukátových medailí k návšteve, ktoré si objednali z Banátu. Ich celková hodnota bola 38 zlatých a 42 grajciarov, čo znamená, že cena jednej 3-dukátovej medaily bola 12 zlatých a 54 grajciarov. Medaily sa záujemcom zasielali a predávali aj v nasledujúcich rokoch. Z výkazu banskoštiavnickej banskej komory z 24. marca 1752 vyplýva, že šľachticom v Kremnici bolo v tom čase venovaných 18 kusov trojdukátových zlatých medailí, 1 kus tej istej medaily bol zaslaný prezidentovi Dvorskej komory na Vindšachtu. Vo výkaze je vyúčtovaných aj ďalších 20 kusov malých zlatých a 12 kusov strieborných medailí v hodnote 96 zlatých a 30 grajciarov. Komu boli určené však nie je známe. (20)

    Základný objem medailí vyrazených pred cisárskou návštevou vo Viedni bol priebežne dopĺňaný o ďalšie kusy razené v Kremnici. Aký bol ich celkový počet nie je známe, je však isté, že išlo o stovky kusov.

    Pre porovnanie si na záver uveďme niekoľko údajov o dobových mzdách a cenách. Podľa súpisu zamestnancov kremnickej mincovne z roku 1770 zarábal ročne mincmajster 1500 zlatých, pokladník 500 zlatých, zámočnícky majster 182 zlatých, strážnik mincovne 78 zlatých. (21) V roku 1751 sa predávala stolička približne za 2 zlaté a 48 grajciarov, banská čiapka za 1 zlatý a 8 grajciarov, pár platených kamaší za 28 grajciarov. Morka sa dala kúpiť za 1 zlatý a 17 graciarov, teľa za 2 zlaté a 20 grajciarov, vedro piva za 1 zlatý a 30 grajciarov, funt tureckej kávy za 1 zlatý a 8 grajciarov a 1 osmina jemnej pšeničnej múky za cca 12 grajciarov. (22)

     

    Poznámky:

    1) ČELKO, Mikuláš: Návšteva Františka štefana Lotrinského na strednom Slovensku r. 1751 vo svetle historických prameňov. In: Zlatá a strieborná cesta cisára Františka štefana Lotrinského po stredoslovenských banských mestách. Merkantil, Banská Bystrica 2001, s. 100 - 104.

    2) KIANIČKA , Daniel: Návšteva cisára Františka Lotrinského v Kremnici v roku 1751. In: Zlatá a strieborná cesta cisára Františka Lotrinského po stredoslovenských banských mestách. Merkantil, Banská Bystrica 2001, s. 256 - 262.

    3) KAMHALOVá, Magdaléna: Pamätné medaily z roku 1751 k návšteve cisára Františka Lotrinského v Banskej štiavnici a Kremnici. In: Zlatá a strieborná cesta cisára Františka Lotrinského po stredoslovenských banských mestách. Merkantil, Banská Bystrica 2001, s. 264; WURZBACH-TANNENBERG, Wolfgang R. von: Katalog meiner Sammlung von Medaillen, Plaketten und Jetons. Amalthea-Verlag, Zürich - Leipzig - Wien 1943, s. 374 a 375 (č. 2337, 2338 a 2339); Katalog der Münzen- und Medaillen-Stempel-Sammlung des K. K. Hauptmünzamtes in Wien, 2. diel. Wien 1902, s. 259 a 260 (č. 837 - 839).

    4) štátny ústredný banský archív v Banskej štiavnici (ďalej šúBA), fond Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej štiavnici(ďalej HKG), Rez. 18. 5. 1751.

    5) Schau- und Denkmünzen Maria Theresias (Einleitung Günther Probszt - Ohstorff). Akademische Druck- u. Verlagsanstalt, Graz 1970, s. VIII.

    6) Katalog der Münzen- und Medaillen-Stempel-Sammlung des K. K. Hauptmünzamtes in Wien, 4. diel. Viedeň 1906, s. 1173.

    7) šúBA), fond HKG, Rez. 18. 5. 1751.

    8) ) štátny archív Banská Bystrica, pobočka Kremnica (ďalej Archív Kremnica), fond Magistrát mesta Kremnica (ďalej MMK), Hospodárske zápisnice, Register klenotov 1767 - 1823, s. 6 a samostatne vložený list.

    9) Archív Kremnica, fond MMK, Tomus III, Fons 32, Fasc. 13, Nro. 310 b.

    10) šúBA, fond HKG), Rez. 18. 5. 1751.

    11) Staats- und Finanzarchiv - Hofkammer Archiv Wien: Münz und Bergwesen, RNr 64, 21. April 1751.

    12) šúBA, fond HKG, Ord. 3/III/1751.

    13) KAšIAROVá, E. - SíKOROVá, E.: Finančné náklady spojené s cisárskou návštevou Banskej štiavnice a Kremnice v roku 1751. In: Zlatá a strieborná cesta cisára Františka Lotrinského po stredoslovenských banských mestách. Merkantil, Banská Bystrica 2001, s. 135.

    14) šúBA, fond HKG, Ord. 3/III/1751.

    15) KAšIAROVá, E. - SíKOROVá, E: c. d., s. 135.

    16) KAMHALOVá, M.: c. d., s. 265.

    17) Archív Mincovne Kremnica, š. p. (ďalej AMK), fond Spisový materiál mincovne 1710 - 1950, škatuľa 3b, fascikel VI, 30. 6. 1751.

    18) Archív Mincovne Kremnica, š. p. (ďalej AMK), fond Spisový materiál mincovne 1710 - 1950, škatuľa 3b, fascikel VII, 1. 7. 1751.

    19) Archív Mincovne Kremnica, š. p. (ďalej AMK), fond Spisový materiál mincovne 1710 - 1950, škatuľa 3b, fascikel VIV, 13. 7. 1751.

    20) Archív Mincovne Kremnica, š. p. (ďalej AMK), fond Spisový materiál mincovne 1710 - 1950, škatuľa 3b, fascikel VII, 23. 7. 1751 a škatuľa 4, fascikel III, 24. 3. 1752.

    21) AMK, š. p., fond Spisový materiál mincovne 1710 - 1950, škatuľa 25, fascikel III, 6. 3. 1770.

    22) KAšIAROVá, E. - SíKOROVá, E.: c. d., s. 146 - 149.