Začiatkom augusta roku 1911 robili robotníci stavebné úpravy v dome U bieleho anjela v historickom centre Českých Budejovíc. V zamurovanom výklenku na prvom poschodí domu pritom objavili poklad strieborných a zlatých mincí uložený v koženom vaku. Poklad sa skladal z dukátov, dvojtoliarov, stoviek toliarov a drobných mincí. Vlastníkom ukrytej hotovosti bol lekárnik Georg Seifferheld, ktorý bol majiteľom domu v rokoch 1614-1619. Lekárenská a „ranhojičská“ živnosť mu určite dosť vynášala. Na zdraví málokto šetrí a nie inak tomu iste bolo aj na začiatku 17. storočia. Pokiaľ k tomu pridáme slávnu reputáciu pána lekárnika, viacerí si určite radi priplatili. V roku 1617 dostal Georg Seifferheld dokonca tri zlaté guldeny od samotného arcikniežaťa Maximiliána za jeho úspešné liečenie. Zlaté mince zabalil do papiera s vyúčtovaním, ten podpísal a všetko uložil k uschovanej hotovosti. Lenže šťastena je vrtkavá a nečakané udalosti postihujú chudobných aj bohatých. Už zrejme nikdy nezistíme, čo sa lekárnikovi prihodilo, že svoje celoživotné úspory zanechal na dlhé stáročia určite nie úmyselne v stenách domu.
Po objavení pokladu zakúpil od majiteľa domu, lekárnika Františka Latzela, časť mincí českobudějovický zberateľ František Rožánek. Mince z jeho pozostalosti či ich časť sa dostali do zbierky českobudějovického rodáka Karola Hollscheka, v roku 1957 vydraženej v aukcii viedenského Dorothea. Časť mincí sa po roku 1911 dostala aj do ďalších numizmatických zbierok. Dva krásne zachovalé toliare s letopočtami 1597 a 1603 zakúpilo Juhočeské múzeum do svojich zbierok v roku 1986 od pamätníka udalostí. Ten v lete 1911 pracoval na stavbe ako pomocník. Keď na sklonku svojho života mince predával, ani sa netajil tým, že ich jednoducho ukradol.
V toliarovej časti objavenej lekárnikovej hotovosti bolo zastúpené nápadné množstvo vzácnych toliarov mincmajstra Mattighoffera z posledných rokov činnosti českobudějovickej mincovne. Najmenej 17 kusov s letopočtom 1597, 22 s letopočtom 1599, 36 s letopočtom 1600, 41 s letopočtom 1603, atď. Až do rozpredania Hollschekovej zbierky patrili posledné českobudějovické toliare k takmer raritným. Ich výroba bola totiž veľmi obmedzená. Veď rudolfovské bane, ktoré ako jediné dodávali striebro do českobudějovickej mincovne, na sklonku 16. storočia už iba živorili. A nakoniec boli uzavreté úplne. Po roku 1600 bolo striebro získavané už iba tavbou rudy z prekopávaných starých hald nefunkčných baní.
Je všeobecne známe, že českobudějovické toliare uložené v lekárenskom poklade boli napospol nápadne pekne zachované. Kým sa dostali do lekárnikovho majetku, zrejme ani dlho neobiehali. Tie najkrajšie z toliarov kolujúcich medzi zberateľmi pochádzajú preto bezpochyby veľmi často z hotovosti uschovanej Georgom Seifferheldom. Je pravdepodobné, že v stenách lekárne ležal dlho bez povšimnutia aj Mattighofferov toliar s letopočtom 1597, ktorý bude dražený pod položkou 110. A nebude to prvý toliar z nájdeného podkladu „Lekárne“. V roku 2020 sme v našej 22. aukcii vydražili nádherný českobudějovický toliar s letopočtom 1603 za neuveriteľných skoro 16.000 EUR. Aj ten najskôr prešiel rukami bohatého lekárnika.
