Okolo polovice 3. storočia pred Kristom Kelti vo veľkom množstve začínajú raziť zlaté a strieborné mince. Razia ich na rozsiahlom území medzi južným Sliezskom a rakúskym Podunajskom, ktoré odpradávna tvorilo frekventovanú obchodnú spojnicu medzi Pobaltím a talianskym Stredozemím, označovanú ako Jantárová cesta. Je pozoruhodné, že od začiatku išlo o razbu mincí v striktne systematizovanom, niekoľko nominálovom, menovom systéme. V počiatočnom období bol najvyšší razený nominál reprezentovaný zlatou tretinou statéra s hodnotou 32 strieborných obolov. Ďalej boli razené 1/8 a 1/24 statérov, strieborné drachmy a hemidrachmy. Neskôr boli razené tiež statéry. Pre všetky zlaté mince je typická vysoká rýdzosť kovu okolo 97 – 99 %.
Averzy aj reverzy zlatých i strieborných mincí boli inšpirované gréckymi mincovými motívmi. Pre reverznústranu všetkých zlatých nominálov neznámy keltský remeselník vymodeloval v keltskom štýle postavu Atény Alkidemos. Pravdepodobnou predlohou mu boli strieborné tetradrachmy macedónskeho kráľa Antigona Gonata (277-239 pred Kr.). Na ich reverze je vyrazená stojaca postava bohyne Atény s epitetónom Alkidemos, ochrankyňa macedónskeho mesta Pella. Práve podľa nej boli keltské mince označené ako typ Aténa Alkidemos. Pod položkou 11 bude dražená krásna 1/24 statéra tohto typu z počiatočného obdobia razby.
1/24 STATÉRU (POLOVICA 3. STOR. PR. KR.) TYP ATHÉNA ALKIDEMOS
Je prirodzené, že ekonomicky vyspelé prostredie koridoru Jantárovej cesty s rozsiahlou mincovou výrobou a vysoko rozvinutou peňažnou výmenou silne ovplyvňovalo okolité menej rozvinuté oblasti. Tento vplyv je dobre pozorovateľný aj na charaktere mincovej výroby v Čechách. Jedným z príkladov bolo prevzatie motívu Atény Alkidemos na celú radu českých keltských mincí.
Najmladšiu českú imitáciu typu Aténa Alkidemos a súčasne jednu z najmladších a najkrajších českýchlokálnych razieb predstavuje typ s vyobrazením „galskej“ hlavy na averze. Ten bol razený ako piatich nominálov v hodnote 1 statéra, 1/3, 1/8 a 1/24 statéra v zlate, doplnená strieborným obolom. Veľmi pozoruhodný je zdroj tohto mimoriadne výtvarne vydareného typu. Prevedenie reverznej strany českého statéra, od ktorého bolo odvodené prevedenie nižších nominálov, je aj napriek veľmi rozdielnej veľkosti razebnej plochy bezpochyby veľmi vernou imitáciou obrazu na 1/24 statéru typu Aténa Alkidemos. Tá bola razená v koridore Jantárovej cesty niekedy okolo polovice 3. storočia pred Kr. alebo krátko potom. Je málo pravdepodobné, že sa tieto nedegradované razby bežne vyskytovali v českom peňažnom obehu 1. polovice 2. storočia pred Kr., kedy sa vytvárali razidlá českej imitácie. Možno sa preto domnievať, že vzorová minca pochádzala zo staršej peňažnej hotovosti alebo išlo o pamätný predmet. Pod položkou 4 budeme dražiť veľmi peknú 1/24 statéru typu s galskou hlavou. Jedná sa o mincu extrémne vzácnu, doteraz známu iba v dvoch exemplároch.
1/24 STATÉRU (2. STOR. PR. KR.) TYP GALSKÁ HLAVA / ATHÉNA ALKIDEMOS
