V blížiacich sa sálových aj eLive aukciách #32 a #33 VÁCLAV BRUNA COLLECTION bude ponúknutých viacero kusov brakteátov a denárov. V tomto článku sa pozrieme na výrobu odlievaných razidiel, ktoré sa používali na razenie brakteátových mincí a kovaných puncovaných razidiel, ktoré sa používali na razenie napríklad denárov. Za článok ďakujeme Ing. Petrovi Hadidovi - členovi pobočky Martin SNS pri SAV.
Odlievané razidlá používané na razenie brakteátových mincí
Postup výroby razidiel
- Vymiesená hrnčiarska hlina sa valčekom vyvaľká na plochý plát.
- Urobíme odtlačok hotovým razidlom alebo mincou.
- Okolo odtlačku urobíme drážku na osadenie kužeľovej rúrky.
- Vykrojíme odtlačok s drážkou z plátu.
- Na hrnčiarskom kruhu vytočíme kužeľovú rúrku.
- Obidva diely dáme do hrnčiarskej pece vypáliť.
- Po vypálení zlepíme obidva diely ílom a utesníme po obvode a máme hotovú formu na odlievanie.
- Tekutý roztavený materiál vlejeme do formy a vložíme hrot. Zloženie taveniny je 80% medi a 20% cínu. Samotná meď je príliš mäkká, ale s cínom získa dostatočnú tvrdosť.
- Do hlinenej formy odlejeme aj vrchnú dutú raznicu.
- Spodnú nákovu odlejeme z olova, ktoré dobre tlmí údery.
Razba
Spodné razidlo nasadíme na olovenú nákovu. Do dutej raznice vložíme koženú podložku, aby sa pri razbe čo najlepšie prispôsobila reliéfu razidla a pomohla tak na tenkých strižkoch vytvoriť požadovaný profil. Na spodné razidlo pomocník položí päť strieborných strižkov a nasunie vrchnú dutú raznicu. Razič si ľavou rukou pridrží dutú raznicu a pravou rukou udrie kladivom. Na jedenkrát urobí 5 mincí, aj keď kvalita posledných kusov je horšia. (viď obrázok).
Kované puncované razidlá
Kováč vykuje polotovar razidla s hrotom. Čisté železo je mäkké. Rytec puncami vytvorí obraz mince. Na obrázku je denár Boleslava I. (935-967) spolu s použitými puncami.
Vyrobené razidlo je potrebné zakaliť, ale najskôr do neho musíme dostať uhlík. Železo je polymorfný kov, môže kryštalizovať vo viacerých modifikáciách. Kryštalizuje v kubickej sústave. Zmenu polohy atómov v kryštálovej mriežke v závislosti od teploty znázorňuje graf.
Pri teplote 769 °C dochádza k strate magnetických vlastností.(nereaguje na magnet). Pri teplote 911 °C sa mení usporiadanie, počet atómov stúpa z 9 na 14. Dĺžka mriežky sa zväčší, ale atómy sú hustejšie usporiadané. V tomto stave sa na tri atómy železa sa môže naviazať 1 atóm uhlíka a vzniká karbid železa Fe3C.
Razidlo nacementujeme, ako zdroj uhlíka použijeme drevené uhlie rozdrvené na prášok. Razidlo vložíme do plechovej krabice a obsypeme práškom z dreveného uhlia. Hrúbka vrstvy musí byť aspoň 3 cm. Krabicu utesníme hrnčiarskou hlinou, aby nedochádzalo k úniku plynu. Nahrejeme na teplotu väčšiu ako 911 °C. Kryštalická mriežka sa modifikuje na 14 atómovú. Z dreveného uhlia sa uvoľňuje plyn a uhlík difunduje do železa. Na nacementovanie do hĺbky 1mm potrebujeme približne 4 hodiny. Uhlík difunduje do materiálu aj hlbšie ale jeho koncentrácia klesá.
Horúce razidlo vyberieme a ponoríme do studenej vody. Železo aj počas rýchleho ochladzovania prekryštalizuje na modifikáciu s 9 atómami a spolu s uhlíkom vytvorí nestabilnú zložku, ktorá má veľkú tvrdosť vplyvom napätí vo vnútornom usporiadaní atómov v kryštáloch. Táto štruktúra sa nazýva martenzit. Výsledkom je tvrdá povrchová vrstva a húževnaté jadro razidla. Strieborné strižky musia byť bez prímesí iných prvkov ináč sú krehké a pri razbe praskajú.
Fotografie sú použité z knihy prof. dr. Emanuely Nohejlovej - Prátovej DrCs: Základy numizmatiky. (Academia-ČSAV 1986).
Brakteáty v aukciách
Denáre v auckiách
