Činnosť moravských mincovní zastavená do septembra 1621
Po prehratej bitke na Bielej hore sa rúca ozbrojený odpor voči cisárovi nielen v Čechách, ale aj na Morave. Zvyšky stavovských vojsk sa sťahujú do Sliezska. Za tejto situácie je na začiatku roka 1621 správou moravských záležitostí v plnom rozsahu cisárom poverený knieža František, kardinál z Dietrichsteina. Jednou z naliehavých úloh, pred ktorou knieža stojí, je náprava zlých hospodárskych pomerov sprevádzaných rozvratom meny. V dôsledku vojnových udalostí a všeobecnej neistoty rýchlo stúpa cena dobrých mincí, najmä toliarov a dukátov, zároveň rastie aj cena všetkého tovaru. Administratívne opatrenia sa míňajú účinkom a moravské mincovne trpia absolútnym nedostatkom kovu na razbu. Za tejto situácie na jar 1621 Dietrichstein prenajíma mincovne v Brne a Košiciach konzorciu viedenských židov za vopred dohodnuté ročné nájomné. Cisár dohodnutú sumu dáva do rozporu, dožaduje sa jej niekoľkonásobného navýšenia. Nájomcovia sa zdráhajú a nechávajú raziť mince zo striebra za výhodnejších podmienok v pražskej mincovni. Činnosť mincovní na Morave sa prakticky zastavuje. Až v septembri 1621 dochádza k dohode, podľa ktorej môžu nájomcovia odvádzať z každej razenej hrivny striebra o dva zlaté menej. Pre pomery vtedajšej doby je príznačné, že Dietrichstein, nepochybne vo vlastnom záujme, uzatvára dohodu za chrbtom cisára avšak s alibistickou podmienkou neskoršieho cisárskeho schválenia.
Nezvyčajné a vzácne toliare razené len ako klipy na štvorcovom strižku
Od septembra 1621 sa teda v brnenskej mincovni opäť razia mince. Mincmajstrom ostáva Hanuš Pecz, ktorý spravoval mincovňu už počas stavovského povstania a tiež neskôr po prevzatí do majetku cisára Dietrichsteinom. Pravdepodobne práve na jeseň roku 1621 je rytec kolkov Georg Ritter poverený výrobou razidiel k razbe nezvyčajných toliarov razených len ako klipy na štvorcovom strižku. Na ich líci je vyobrazený stojaci cisár v zbroji, na rube pompézne zdobený cisársky orol s mnohopolým znakom. Prevedenie lícnej strany so stojacou postavou cisára formálne nadväzovalo na pražské päť-dukáty a desať-dukáty so stojacim panovníkom, ktoré boli razené už za Rudolfa II. a od začiatku roka 1621 tiež s menom a titulaturou Ferdinanda II. O výnimočnosti razenia svedčí nielen neobvyklé výtvarné prevedenie a razba na štvorcovom strižku, ale tiež umiestnenie iniciálok GR rytca Georga Rittera na lícnom opise pod postavou panovníka a zároveň aj nejednotná a nápadne nízka hmotnosť známych exemplárov kolísajúca v rozmedzí približne 20-24 g. Hmotnosť mincí kolíše bez ohľadu na ich datovanie. Nemožno teda povedať, že by mladšie razby boli ľahšie a ich zľahčovanie by tak mohlo súvisieť so všeobecným zhoršovaním kvality meny. Hoci majú tieto brnenské „hranáče“ formálne charakter mincí, jedná sa bezpochyby o mince úplne výnimočné a razené pravdepodobne za účelom obdarovania významných osobností.
Brnenské tolarové klipy 1621 a 1622
Na niektorých kusoch s letopočtom 1621 je vedľa letopočtu umiestnená mincmajstrovská značka Hanuša Pecze, niet preto pochýb, že sa jedná o výrobok brnenskej mincovne. Od 16. februára 1622 bola brnenská mincovňa spolu s ďalšími mincovňami prenajatá na jeden rok Hanušovi de Wittemu a jeho spoločníkom. Brnenské razby neboli v tejto dobe značené a nie je zrejmé, či Hanuš Pecz v mincovni pôsobil aj po februári 1622. V každom prípade zomrel na začiatku septembra toho istého roku. Nezodpovedanou otázkou tiež zostáva, či razba neobvyklých hranatých klipov skončila už na začiatku roku 1622, alebo pokračovala aj za prenájmu mincovne de Wittskému konzorciu.
Toliar 1621 bol predaný v Aukcii # 26 za 15 000 eur.
Toliar 1622 bol predaný v Aukcii # 26 za 14 000 eur.
