Zberateľ verzus investor
Často sa stretávame s názormi zberateľov, najmä starších, že novodobí investori sú vlastne na trhu škodná, ktorá vysáva kvalitný zberateľský materiál z trhu a spôsobuje jeho cenový nárast. Argumentujem im, že kontinuálny cenový nárast tu bol aj dávno predtým, ako mali slovo investor vôbec vo svojom slovníku. A môžu ho badať aj už len u pôvodného podkladového aktíva, drahého kovu.
Ešte sa mi však pri tisícoch klientoch, ktorých servisujeme, nestalo, že by sa niekto sťažoval na tento aspekt pri predaji. Len sa nostalgicky pousmejú, ako dobre kedysi nakúpili. Aj čistí investori, ktorých je však na trhu relatívne málo, sú však pre trh nesmierne dôležití. Dodávajú trhu likviditu, znižujú spready a dávajú predávajúcemu lepšiu možnosť zlikvidniť zbierku aj v prípade náhlej núdze. A keď ide o život, o zdravie, o záchranu vašej firmy alebo založenej nehnuteľnosti, je táto ich živá prítomnosť na trhu na nezaplatenie.
Numizmatika ako ochranca hodnoty
Primárnym dôvodom cenových nárastov je samozrejme monetárna expanzívna politika centrálnych bánk a neukáznená fiškálna politika vlád. Je pravda, že kým cena unce zlata za posledných 100 rokov vzrástla 140-násobne, hodnota zbierky mincí Habsburgov (dukáty a ich násobky, toliare a ich diely a násobky) vzrástla viac ako 1000-násobne. Dramaticky sa znížila kúpyschopnosť dolára, libry, švajčiarskeho franku, eura aj českej koruny. A niektoré investície toto skryté zdanenie práce aj kapitálu statočne prekonávajú. S hobby kráľov – numizmatikou – na čele.
Umenie razené v drahom kove je typickým prenášateľom kúpyschopnosti cez generácie a bezpečným prístavom. Na rozdiel od napríklad výtvarného umenia má aj vnútornú hodnotu – cenu drahého kovu. A áno, okrem špičkových privátnych bankárov a portfólio manažérov si to všimli aj erudovaní a schopní zberatelia.
Položka 54 - Dukát 1536, Ferdinand I., Praha
Zberateľské princípy verzus investičná stratégia
Tým, že je pán Kokolus veľmi dobre podkutý kvantitatívnymi vedami, je pre neho príznačné, že investičný aspekt a argumentácia kvantitatívnymi štatistikami je u neho neustále prítomná.
1) U zberateľa je typické, že zbiera systematicky, a neoptimalizuje výnos.
Presný opak robíme v našich fondoch kvalifikovaných investorov. Vyberáme čerešničky s dobrým potenciálom, diverzifikujeme krížom krážom len aby sme neboli dočasne zraniteľní len u jednej kategórie mincí, alebo medailí. Keď niečo cenovo splní očakávania, prekvapí, alebo príde ponuka, ktorá sa neodmieta, chladnokrvne predávame. Pán Kokolus bol až do prvej aukcie ako múzeum. Nepredával. Dokonca ani duply, triply a horšie stavy nahromadené rokmi zberateľstva.
2) Zberateľ kupuje aj vzácne mince v horších kvalitách, ktorých investičný potenciál je značne nižší ako u numizmatickej špičky. Dáva dokopy celok.
Toto typický investor nerobí. Maximalizuje výnos a snaží sa hrať čo najviac na istotu, znižovať riziká. Kupuje ideálne vzácne mince v špičkových kvalitách a s doloženým dobrým rodokmeňom. Na ne sa vždy nájde rýchlo kupujúci, je to len otázka ceny.
3) Platí často momentálne prehnané ceny, keď dopĺňa niečo, čo mu chýba.
Ospravedlňujúci argument je, že veď v priemere to má nakúpené dobre a aj tak to všetko dlhodobo rastie. Aj investor sa môže niekedy v návale emócii cenovo utrhnúť, ak dlhšie nedokáže na trhu niečo rozumne kúpiť. Ale v zásade postupuje systematicky a netrhá mu žily, keď niečo nekúpi. Nemusí to mať za každú cenu. Netvorí logickú zbierku, primárny motivátor je potenciál zhodnotenia.
4) Čistokrvný zberateľ nepredáva.
A to je najčastejší argument, ktorý počúvame. „Ja nič nepredám, ja som zberateľ.“ „Na čo by som predával, keď to bude o rok zase drahšie.“
Nalejme si ale čistého vína. Je optimálne, keď v rodine pretrváva záujem zbierať a zbierka sa tvorí aj viac ako iba jednu generáciu. Ale keď záujem pokračovať nie je, alebo dôjdu finančné možnosti pokračovať, kto vie najlepšie, kde a za akých podmienok predať? A kedy predať? Ako to načasovať? Toto všetko sa samozrejme ideálne robí v čase, keď ste ešte vo skvelej mentálnej kondícii, máte prehľad a stále dobrú sieť kontaktov a možností.
Aj tak mám pocit, že na trhu je stále viac behačov, priekupníkov a neoficiálnych obchodníkov, ktorí si punc „zberateľ“ už veľmi často nesú len ako hrdú nálepku, a od skutočnosti to má veľmi ďaleko. Sú medzi nimi samozrejme často zberatelia, ktorí si „iba prilepšujú“. Každopádne títo všetci vytvárajú hĺbku trhu, ktorá napomáha lepšej likvidite numizmatického materiálu.
Položka 329 – 60 Grajciar 1565, Maxmilián II., Jáchymov
Zberateľ par excellence
Nech si hovorí kto chce, čo chce, vrátane Jaroslava Kokolusa samotného, pre mňa je najmä zberateľ. A to nie obyčajný zberateľ, ale nekorunovaný kráľ československej numizmatiky. Zberateľ par excellence. A jeho erudovanosť, systematickosť a schopnosti si veci nielen spočítať, ale aj odmakať, z neho robí úspešného manažéra a investora.
Zbierka, ktorá prepisuje dejiny
Šieste pokračovanie našich aukčných predajov jeho zbierky je opäť len malým výsekom jeho zberateľského diela. Keď sa ľudia pozastavujú nad tým úžasným množstvom, hodnotou a kvalitou toho, čo pán Kokolus pustil na trh, vždy len s úsmevom poznamenám: „To ste ešte nič nevideli.“ Naozaj nepreháňam, keď poviem, že zatiaľ len obhryzkávame kôrku. To, čo leží v jadre jeho zbierky, od Rudolfa II. po Leopolda I., je dielo na samostatné múzeum.
Zberateľ Jaroslav Kokolus
Porovnania hovoria za všetko
Bohemikálne skvosty – Šlikovia, Ferdinand I. a Maximilián II. – sú cenovo len subtílnou časťou celej zbierky. Aby ste si aj na takto úzkom výseku uvedomili rozsah a dôležitosť zbierky Kokolus, dovolím si relatívne ju porovnať s najväčšími, najzaujímavejšími, najcitovanejšími a najhodnotnejšími zbierkami, aké v tejto oblasti vôbec od priemyselnej revolúcie vznikli.
Kokolusova zbierka jednoznačne dominuje vo všetkých sledovaných kategóriách. Vo viacerých parametroch sa jej približuje iba zbierka Chaura. U všetkých ostatných je potrebné skombinovať minimálne 2 až 4 významné zbierky, aby sa priblížili jej rozsahu.
Českých dukátov Ferdinanda I. a Maximiliána II. je ako šafránu. Pán Kokolus ich má v zbierke 10 kusov. Asi inak to vyznie, keď vám prezradím, že medián všetkých ostatných významných zbierok je 2 kusy.
Ťažkých strieborných mincí – toliarov a 60 grajciarov – vyzbieral pán Kokolus 242 kusov. Leží tu jednoznačne ťažisko tejto časti zbierky. Odhliadnuc od Chaurovej zbierky, ktorá sa kvantitatívne Kokolusovi približuje, je priemerný počet ťažkých strieborných mincí v najvýznamnejších zbierkach 57 kusov, čiže skoro 5-krát menej.
Krásne obrázky síce hovoria veľa, dosiahnuté sumy niekedy vyvolávajú závraty, ale mojou snahou bolo aj v bežných počtoch vyjadriť výnimočnosť zbierky, ktorú vám spoločne s Jaroslavom Kokolusom prinášame na trh. Verte mi, že je takmer isté, že nikto z nás už vo svojom živote nič podobné pokope v aukcii neuvidí.
Tešíme sa spolu s vami na výnimočný zážitok.
Ing. Elizej Macho jr.
