Súbor vzácnych českých mincí, ktoré venoval prezident Edvard Beneš prednostovi exilovej londýnskej vlády JUDr. Jiŕímu Zedtwitzovi (1889 – 1967) za jeho verné služby republike, bude dražený v našej 29. aukcii.
Významný rod Zedtwitzovcov
Jiří Zedtwitz sa narodil v roku 1889 na pražských Vinohradoch, vtedajších Kráľovských Vinohradoch, do starobylej šľachtickej rodiny Zedtwitzovcov. Rod Zedtwitzovcov sa spomína už v 13. storočí na česko-sasko-bavorskom pomedzí. Samotná obec Zedtwitz, pôvodné rodové sídlo, sa nachádza v Bavorsku neďaleko českej hranice. V 14. storočí sa jedna z rodových vetiev usadila na Ašsku. Z rodu Zedtwitzovcov pochádzalo aj niekoľko významných rakúsko-uhorských politikov a verejne činných osobností druhej polovice 19. storočia. Jednou z nich bol aj gróf Karol Max Zedtwitz, ktorý sa ako predseda Výkonného výboru mimoriadne zaslúžil o usporiadanie Zemskej jubilejnej výstavy v Prahe v roku 1891.
Potvrdenie inkolátu v Kráľovstve českom pre Jiřího Zedtwitza z roku 1910
Československý diplomatický pas Jiřího Zedtwitza z roku 1927
Kariéra Jiřího Zedtwitza
Jiří Zedtwitz vyštudoval v roku 1913 právnickú fakultu na Karlovej univerzite, vtedajšej Karlo-Ferdinandovej univerzite. V rokoch prvej svetovej vojny slúžil ako dôstojník v rakúsko-uhorskej armáde. V roku 1919 nastúpil štátnu úradnícku službu a v roku 1920 bol prijatý do formujúcej sa diplomatickej služby Československej republiky. V prvej polovici 20. rokov pôsobil v rôznych diplomatických funkciách v Poľsku a na začiatku 30. rokov v Nemecku. Od roku 1934 pôsobil vo funkcii zástupcu veľvyslanca vo Varšave a po 15. marci v roku 1939 sa ujal riadenia veľvyslanectva. Môžeme iba špekulovať, či v tejto dobe spolupracoval so vzdialeným príbuzným Joachimom von Zedtwitzom, ktorý po obsadení Čiech a Moravy v marci 1939 organizoval úteky antifašistov a Židov poľskou cestou. Za tieto aktivity bol v roku 1994 izraelskou komisiou, ktorá bola založená pri pamätníku Jad va-šem a vedená Izraelskyn najvyšším súdom, ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi.
Poľský diplomatický preukaz Jiřího Zedtwitza z roku 1938
Jiří Zedtwitz počas druhej svetovej vojny
Po napadnutí Poľska Nemeckom 1. septembra 1939, musel Jiŕí Zedtwitz s celou rodinou utiecť, z dôvodu protinemeckých postojov. Cez Rumunsko sa dostali do Francúzska. Tu vstúpil do služieb Národného výboru. Po páde Francúzska za dramatických okolností odletel s rodinou do Veľkej Británie.
Na túto cestu neskôr spomínala jedna z jeho dcér, pretože so sebou nemohli vziať žiadne osobné veci. Tajne si ukryla svoju najmenšiu bábiku pod blúzku. Po celú dobu druhej svetovej vojny zastával Jiŕí Zedtwitz mimoriadne významnú úradnícku funkciu, prednostu predsedníctva ministerskej rady pri československej exilovej vláde v Londýne. Stal sa tak jedným z najbližších spolupracovníkov prezidenta republiky Edvarda Beneša a predsedu vlády Jána Šrámka. Po februári v roku 1948 bol predčasne penzionovaný.
Jiří Zedtwitz s manželkou Máriou rod. Bechyňovou z Lažan (20.-30. roky 20. storočia)
významný český šľachtický rod bol povýšený v 18. storočí do panského stavu
Vzácne osobné poďakovanie od prezidenta Edvarda Beneša
Na záver londýnskeho pobytu dostal Jiŕí Zedtwitz od prezidenta, s jeho osobným poďakovaním za verné služby republike, súbor vzácnych mincí a medailí. Väčšina bola českých, ďalej jeden strieborný medailón a heidelberský dukát Fridricha Falckého. Z majetku Jiřího Zedtwitza prešiel celý súbor mincí a medailí do rúk dcér Ireny a Márie. Neskôr bol rozdelený na dve časti v držbe vnukov pôvodného majiteľa. Súbor českých mincí sa skladal z výnimočných razieb, ktoré možno považovať za vzácne až mimoriadne vzácne. Napríklad razba florénu Jána Luxemburského so značkou leva, taktiež dukátu Václava IV., razby dukátov Vladislava a Ľudovíta Jagelovského, hrubého groša Vladislava Jagelovského, Šlikovských pražských grošov Ľudovíta Jagelovského, Gutenstejnovho dukátu Ferdinanda I. 1537, Sauermannovho pražského groša 1539, korunovačných oválnych medailí Fridricha Falckého, Škrétovho dukátu Ferdinanda II. 1620, brnenského toliara 1649 a výťažkového nepomucenského 2-Dukátu 1725. Všetky razby sú vo veľmi dobrej až výbornej zachovalosti.
Novoročné prianie Edvarda Beneša Jiřímu Zedtwitzovi z roku 1941
České mince a medaily z pozostalosti Jiřího Zedwitza budú dražené v našej 29. aukcii
Ku všetkým položkám sú priložené pôvodné papierové vrecká. Na niektorých je uvedená nákupná cena v britských librách. Napríklad florén Jána Luxemburského stál 15 libier, dukát Václava IV. 24 libier, hrubý jagelovský groš 6 libier. Nie je však zrejmé, či uvedené ceny sú až z doby Benešovho pobytu v londýnskom exile. Bez ohľadu na presnú dobu nákupu i na vtedajšiu dobu išlo o ceny značne vysoké, veď 10 libier zodpovedalo približne 1300 predvojnovým československým korunám. Porovnaním s predvojnovými cenami vzácnych českých mincí v československých aukciách a v predajných zoznamoch významných numizmatických obchodov je možné zistiť, že podobne vysoké čiastky za vzácne mince zberatelia platili aj v predvojnovom Československu.
