Tvorba razených medailí v Uhorsku bola inšpirovaná nielen staršími medailérskymi dielami zahraničného pôvodu, ale i mincovou tvorbou. Hoci sú medaily a mince veľmi príbuzné, čo sa týka základného výtvarného prevedenia i technológie výroby, medaily nikdy nemali platobnú funkciu. Boli to predmety s pamätným, dekoratívnym a symbolicko-magickým poslaním. Akýsi prechod medzi mincami a medailami tvoria tzv. guldinery. Boli to predchodcovia veľkých strieborných toliarových razieb. Napriek veľkým snahám sa ich však nikdy nepodarilo trvalejšie zapojiť do peňažného obehu. Využívané preto boli zrejme ako reprezentačné predmety či ako dary alebo umelecké predmety tezaurujúce drahý kov. Guldinery sa v Európe razili vo viacerých krajinách (Tirolsku, švajčiarsku, Sliezsku, Würtembersku atď.), medzi ktoré sa zaradilo aj Uhorsko s kremnickou mincovňou. V Kremnici sa razili dve skupiny guldinerov, pričom z každej sú známe po tri ročníky týchto razieb. Na averze prvej skupiny je štít so znakom Uhorska a kruhopis: MONETA WLADISLAI REGIS VNGARIE, na reverze sv. Ladislav na koni a kruhopis: SANCTVS LADISLAVS REX + a letopočet: 1499. Dop prvej skupiny patria aj guldinery z rokov 1500 a 1501. Od razby z roku 1499 sa odlišujú iba tým, že na reverze majú ako deliace znamienko použitú Madonu s dieťaťom a odlišné letopočty a na averze majú navyše text: KREMITZ/TVRSO. Tento nápis dokazuje, že guldinery boli razené v Kremnici, a to v období prenájmu kremnickej kráľovskej komory Turzovcami. Na averzoch druhej skupiny guldinerov (ročníky 1504, 1505 a 1506) je korunovaný štít so združeným znakom kráľa Vladislava Jagelovského a jeho manželky Anny, na reverzoch je variantne zobrazený sv. Ladislav a Madona s dieťaťom majúca funkciu deliaceho znamienka. Na ročníkoch z rokov 1505 a 1506 sú opäť nápisy: KREMNICZ, resp. KREMIZ /TVRSO, kruhopisy sú rovnaké ako pri prvej skupine. 41Kremnica sa stala kolískou uhorského medailérstva z viacerých dôvodov. Predovšetkým sa v lokalite nachádzala dobre fungujúca mincovňa, v ktorej pracovali skúsení majstri rytci. Dôležitá bola však aj skutočnosť, že sa v blízkom i vzdialenejšom okolí mesta ťažilo veľké množstvo drahých kovov. Najstaršie medaily vyprodukované mincovňou poznáme z rokov 1508 až 1525. Ich tvorcu či tvorcov, žiaľ, nepoznáme. Jediným podľa mena bezpečne známym rytcom mincovne z tohto obdobia je majster Claus, či je však autorom prvých kremnických medailových razieb nevieme. 42 V staršej odbornej literatúre sa najstaršie kremnické medaily okrem majstra Clausa prisudzovali Hansovi Kruegovi či Bernardovi Beheimovi. V prípade B. Beheima sa podarilo dokázať, že v Kremnici nepôsobil ako rytec, ale ako komorský gróf. Značka KB na medailách i výslovne na medaile uvádzané Beheimovo meno nie sú autorskými signatúrami, ale značkami zaraďujúcimi tieto razby k produktom kremnickej mincovne. Beheimovo meno sa, podobne ako v prípade Turzovcov a nimi razených guldinerov, vyskytuje na razbách z toho dôvodu, že zastával v Kremnici post komorského grófa. 43 O medailách z rokov 1508 - 1525, napriek nejasnostiam v spojitosti s ich autorstvom, možno však konštatovať, že majú isté spoločné črty. Až na prípad medaily Ľudovíta II. z roku 1525, na ktorej averze je panovník a na reverze štíty, majú všetky medaily ešte nízky reliéf, čím sa blížia mincovým razbám. Na rozdiel od nich sa však tvorcovia už na týchto medailách pokúšali zachytiť individuálne rysy portrétovaných osobností. 44 Išlo o typické prvky sprevádzajúce vývoj medailérskej tvorby platné aj v širších európskych súvislostiach. Veľmi podobná k uvedeným je napríklad medaila Maximiliána I. a Bianci Marie Sforzy z roku 1506, ktorá bola razená v mincovni v tirolskom Halle, a ktorej autorom je Talian Gian Marco Cavalli. 45 Okrem nízkeho reliéfu je pre najstaršie kremnické medaily charakteristická aj určitá nápadná zhodnosť písmen G, R a C. Zároveň sú všetky medaily datované a majú podobnú číslicu 5, jednotlivé slová delia podobné päťlisté ružice. 46 To prinajmenšom poukazuje na to, že medaily vznikli na jednom mieste. Celkom na záver príspevku si najstaršie známe kremnické medaily detailne popíšeme. 47
Bezpochyby najstaršou známou kremnickou medailou je medaila ku korunovácii maloletého Ľudovíta II. na uhorského kráľa. Na jej averze je doľava otočené poprsie kráľa - otca Vladislava II. s korunou a kruhopis: WLADISLAVS D G R VNGARIE ET BOHEMIE (rozdeľovacie znamienka tvoria kvietky). Na reverze je 2-ročný Ľudovít s korunou sediaci na vankúši a kruhopis: LVDOVICVS FILIVS R VNGA ╕BOHEMI 1508 (rozdeľovacie znamienka tvoria kvietky), pod vankúšom je text: CORONATVS (pred slovom je kvietok).
Známych je niekoľko variantov tejto medaily. Na prvom z nich je na reverze pod vankúšom odchýlny text: CORONAT'. Na ďalšom je text CORONATVS zdobený kvietkom spredu i zozadu. Na inej sú za letopočtom 1508 tri vertikálne pod sebou umiestnené bodky. Na štvrtom variante je na averze doplnená v spodnej časti šesťcípa rozetka. Na reverze piateho variantu je kráľovič bez koruny, zato po jeho stranách sú dve menšie koruny. Ďalší variant má na reverze Ľudovíta bez koruny i bez textu CORONATVS. Siedmy variant má na reverze na konci kruhopisu za letopočtom namiesto kvietku dvojbodku, kráľovič nemá korunu a text pod vankúšom má formu so skratkou: CORONAT9. Posledný ôsmy variant má viacero odlišností. Posledné slovo kruhopisu na averze má podobu: BOHEM (jednotlivé slová nedelia kvietky, ale bodky a za posledným slovom je hviezdička). Na jeho reverze má Ľudovít inak formovanú korunu, kruhopis sa takisto mierne odchyľuje: LVDOVICVS FILIVS R VNGARIE ET BOHE 1508 (deliace znamienka tvoria bodky). Známe sú zlaté i strieborné exempláre s priemerom 30 - 31 mm.
Ďalšia anonymná kremnická medaila pochádza z roku 1525 a venovaná bola takisto kráľovi Ľudovítovi II. Na jej averze je doľava otočené poprsie kráľa s vavrínovým vencom na hlave a Radom zlatého rúna na hrudi, po jeho stranách je delený letopočet: 15/25, kruhopis znie: LVDOVICVS DEI GRA HVNGARIE BOEMIE EC REX (rozdeľovacie znamienka tvoria kvietky). Na reverze sú dva štíty so znakmi Ľudovíta a Márie, nad ktorými je koruna, po obvode je sedem menších štítov so znakmi Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rašky, Sliezska, Lužice a Moravy. V poli je monogram, ktorý tvorí písmeno M a do neho vpísané písmeno L, po stranách sú písmená: K B potvrdzujúce, že medaila bola razená v kremnickej mincovni (Kremnitz/Beheim), kruhopis má podobu: DVX LVCEN SLESIA MARº MORAVIE ET LVSACIE U (deliace znamienka tvoria kvietky, medzi predposledným slovom a posledným písmenom sú tri pod sebou umiestnené bodky). Známe sú zlaté a strieborné exempláre s priemerom 45 mm.
Na averze inej medaily z roku 1525 je doľava otočené Ľudovítovo poprsie s korunou a Radom zlatého rúna, kruhopis znie: ◦ LVDOVICVS ▼ D ▼ G ▼ HVNGARIE ▼ BOHEMIE ▼ REX. Na reverze je štít so znakmi krajín pod Ľudovítovou vládou a nad ním letopočet: 1525, po stranách sú písmená: K B. Známe sú strieborné kusy s priemerom cca 25, 5 - 26 mm. V odbornej literatúre sa pri oboch naposledy popísaných medailách uvádza, že vznikli pri príležitosti konania sa krajinského snemu v roku 1525. 48
Na averze tretej Ľudovítovej medaily z roku 1525 je doľava otočený jazdec na koni, kruhopis: LVDOVICVS DEI GRACIA HVNGARIE DALMACIA CROACIA EC: REX (rozdeľovacie znamienka medzi slovami tvoria ozdoby v podobe obráteného S s priečnou čiaročkou), dole po stranách je text: KREMNICZ BERNHART BECHEM (rozdeľovacie znamienka tvoria kvietky). Na reverze sú dva štíty so znakmi Ľudovíta a Márie, nad ktorými je koruna, po obvode je sedem menších štítov so znakmi Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rašky, Sliezska, Lužice a Moravy. V poli je monogram, ktorý tvorí písmeno M a do neho vpísané písmeno L, kruhopis znie: MARCHIO MORAVIA DVX LVCENBVRGENSIS ET SLESIA M D XXV + (rozdeľovacie znamienka medzi slovami tvoria ozdoby v podobe obráteného S s priečnou čiaročkou). Existuje viacero variant tejto medaily, ktoré sa líšia usporiadaním písmen a štítov. Známe sú strieborné kusy s priemerom 35 mm. Táto medaila má svoj vzor v podobných medailách na cisárov Maximiliána I. a Ferdinanda I. 49
Na averze štvrtej medaily je doprava otočený jazdec na koni, pod ktorým je letopočet: · 1 · 5 · 2 · 5 ·, kruhopis má podobu: LVDOVIC- · HVN · · REX ·. Na reverze je Madona, kružnica a kruhopis s hviezdičkou: · PATRONA · - VNGARIE ·. Známe sú strieborné kusy s priemerom 20 mm.
Na averze piatej medaily je doprava otočený jazdec na koni, pod ktorým je letopočet: · 1 · 5 · 2 · 5 ·, kruhopis znie: LVDOVIC- ▼ HVN ▼ REX. Na reverze je Madona bez kružnice a kruhopis: PATRONA - VNGARIE (na začiatku a na konci kruhopisu je kvietok). Známe sú zlaté a strieborné kusy s priemerom 20 mm.
Na averze poslednej Ľudovítovej medaily z roku 1525 je doprava otočené poprsie Ľudovíta II. a kruhopis: LVDOVICVS D : G R VNGARIE ET BOHEM (rozdeľovacie znamienka tvoria kvietky). Na reverze je štít , ktorý držia dvaja anjeli, nad je letopočet: 1525, kruhopis: TEMP · DAVID DE BEREND CAMER RIWLIDO (rozdeľovacie znamienka tvoria kvietky, RIWLIDO = Rivulus Dominarum, teda Veľká Baňa). Známe sú strieborné kusy s priemerom 30 mm. Čo sa týka osoby Davida Berenda, tak ten bol v tom čase komorským grófom v sedmohradskej Veľkej Bani. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny zo Sátmárskej stolice. 50
Ako sme videli, počiatky uhorského (slovenského) medailérstva sú veľmi zaujímavé a pestré. Po počiatočnom zakladateľskom období došlo v dejinách uhorského medailérstva k nebývalému rozkvetu. 16. a prvá polovica 17. storočia patrili v medailérstve tvorbe veľkých renesančných medailérov. Tí boli aj naďalej zviazaní s Kremnicou a jej mincovňou. Verím, že predkladaný text o začiatkoch medailérskej tvorby v Uhorsku osloví záujemcov o medailérske umenie, a že sa ho v budúcnosti podarí obohatiť o niektoré nedoriešené detaily, resp. o niektoré ďalšie nové medailérske diela.
Literatúra:
41) BUššA, V.: Začiatky razby toliarových mincí v Európe prvé veľké strieborné mince z kremnickej mincovne. In: Kremnica - zborník k 110. výročiu vzniku múzea v Kremnici. Kremnica, NBS-Múzeum mincí a medailí 2000, s. 57 - 62, 66.
42) HUSZáR, L. - PROCOPIUS, B.: Medaillen- und Plakettenkunst in Ungarn. Budapešť 1932, s. 55.
43) VILČEKOVá-GERHáTHOVá, M.: Kremnické medailérstvo 16. a 17. storočia. ARS - Umeleckohistorická revue SAV 1970/1 - 2, s. 80.
44) Tamže.
45) SCHULZ, K.: c. d., s. 174.
46)VILČEKOVá-GERHáTHOVá, M.: c. d., s. 88 (poznámka č. 27).
47) HUSZáR, L. - PROCOPIUS, B.: c,. d., s. 55 (č. 1 - 14); VILČEKOVá-GERHáTHOVá, M.: c. d., s. 90 - 91 (č. 1 - 13).
48) Mária Uhorská s. 52.
49) Mária Uhorská, s. 53.
50) http://www.vk-budaors.bibl.hu/eletrajz/eletrajz003.pdf, 24. 05. 2011; J. Siebmacher's grosse und allgemeines Wappenbuch Magyarország, Horvát-Szlavónia és Erdélyi nagy Címerkönyve. CD-ROM maďarského vydavateľstva Arcanum, b. l. (rodiny sú radené abecedne, rodina Davida Berenda sa označuje ako Berendy).
