Najstaršie uhorské medaily (1. časť)

K predchodcom medailí môžme rátať rôzne medailóny, gemy, kovania, malé rezbárske a kamenárske reliéfne diela. Medailérstvo ako špecializovaná výtvarná disciplína sa zrodilo v období renesancie. Ako prví začali tvoriť medaily, teda kovové reliéfne diela s námetmi koncentrovanými umne do malej plochy, umelci v renesančnom Taliansku. Odtiaľ sa medailérske umenie rozšírilo smerom na sever - do Francúzska, Nizozemska, nemeckých krajín, Rakúska, Čiech i Uhorska, ktorého súčasťou v tej dobe bolo i dnešné územie Slovenska. Typickým javom bolo, že mnohí talianski umelci usmerňovali a šírili umenie medailérstva aj za hranicami svojej domoviny. Takisto tomu bolo v Uhorsku. Talianské umelecké impulzy u nás paralelne posilňovali umelci z Rakúska, nemeckých krajín a Čiech. ¹V Nemecku na prelome 15. a 16. storočia pracovali v oblasti medailérskeho umenia okrem Talianov takí domáci umelci ako Albrecht Dürer, Hans Schwartz, Christoph Weiditz, Friedrich Hagenauer, Hans Kels, Martin Schaffner, Hans Daucher, Jacob Stampfer, Matthes Gebel, Peter Flötner, Balduin Drentwett, Hans Krug či Valentin Maler. 2 Rakúske medailérstvo bolo spočiatku rovnako pod talianskym vplyvom. V roku 1506 pozval cisár Maximilián I. do mincovne v tirolskom Halle z Mantovy medailéra Gian Marca Cavalliho, neskôr vo Viedni a Prahe pôsobil známy medailér Antonio Abondio. Z rakúskych umelcov sa tvorbe medailí začali venovať Ulrich Ursentaler, Ludwig Neufahrer, Joachim Deschler či Severin Brachmann (dvaja poslední menovaní pochádzali z Nemecka). 3 V Čechách sa začalo s razbou medailí v mincovniach v Jáchymove a Kutnej Hore. Autormi prvých morových, biblických a portrétnych medailí boli Melchior Puerlein, Hieronym Magdeburger, Hieronym Dietrich, Jiřík z Řásné, Concz Welcz, Wolf Milicz a Nickel Milicz. V Prahe pôsobili okrem Abondia už zmienení Severin Brachmann a Ludwig Neufahrer. ⁴

Ako vidno, možno v prípade rozvoja medailérskeho umenia v Európe hovoriť o akomsi synergickom efekte. Jeho vývoj zásadne ovplyvnili talianski umelci, medailéri z ostatných krajín však s nimi i navzájom medzi sebou kooperovali. Čo sa týka Strednej Európy, po roku 1526 došlo k jej štátoprávnemu zliatiu do jedného celku, čo ešte viac uľahčilo vzájomné ovplyvňovanie sa v oblasti medailérstva. České krajiny a Uhorsko spojené už od roku 1490 do personálnej únie sa od roku 1526 dostali pod vládu Habsburgovcov, čím vzniklo veľké súštátie (Rakúska monarchia) existujúce až do roku 1918. Navyše Habsburgovci bývali často okrem rakúskych arcivojvodov, českých a uhorských kráľov i cisármi rímskonemeckej ríše, čo napriek istým teritoriálnym rozdielom malo na Strednú Európu globalizačný efekt. Netýkalo sa to len politiky, hospodárstva či vojenstva, ale aj kultúry, teda rovnako i medailérskeho umenia. Vývoj medailérstva v širšom stredoeurópskom rámci preto mal spoločné vývojové črty, čo bolo ovplyvnené aj skutočnosťou, že v jej rámci bol pomerne rovnomerne rozptýlený nemecký sídelný element. Z uvedeného vyplýva, že najstaršie uhorské medaily možno zatriediť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria medaily, ktorých obrazové témy a posolstvá sa viažu k Uhorsku, no vytvorili ich ešte medailéri z Talianska, príp. Iných krajín. Druhú skupinu medaily, ktoré vytvorili domáci uhorskí umelci. A to v kremnickej mincovni, ktorú možno označiť za miesto, kde sa zrodilo domáce uhorské medailérske umenie. Najstaršie talianske renesančné medaily boli liate, no paralelne s nimi sa tam začali vyhotovovať i medailérske razby (pápežská mincovňa, mincovne v Miláne, Mantove, Florencii atď.). Základom uhorského medailérskeho umenia sa stala razená medaila. Zahraniční umelci, ktorí sú autormi medailí s uhorskou tematikou, a ktorí tak ovplyvňovali rozvíjanie sa domáceho medailérstva, tvorili liate i razené medailérske diela. Obe zárodočné fázy v rámci medailérstva v Uhorsku, teda tvorba "uhorských" medailí zahraničnými a na druhej strane ich tvorba domácimi umelcami, sa nedajú striktne časovo oddeliť. Oba prúdy sa prelínali a vzájomne ovplyvňovali. Najstaršie diela síce vytvorili v poslednej tretine 15. storočia talianski medailéri, no od začiatku 16. storočia sa k ich tvorbe pridružuje tvorba medailérov pôsobiacich v Kremnici. Zároveň ani po zrode domáceho medailérstva, neprestali naň vplývať, resp. tvoriť medaily s uhorskými motívmi zahraniční umelci. S medailami talianskych medailérov zobrazujúcich napríklad osobnosti uhorského vojenstva či diplomacie sa pomerne bežne stretávame ešte aj v polovici 16. storočia. Takisto aj po polovici 16. storočia sa jednotlivé európske medailérske prúdy neprestali ovplyvňovať, i keď už nešlo o kladenie základov medailérskeho umenia, ale o vzájomné obohacovanie vyspelých medailérskych škôl.

Slávne talianske renesančné medaily, ktoré slúžili spočiatku hlavne na prezentáciu severotalianskych šľachtických dvorov a až neskôr mestských reprezentácií, boli vyhotovované veľkými umelcami svojej doby, a to najmä technikou odlievania bronzu. Typické pre ne boli realistické črty v zobrazovaní osôb a ilustratívnych a alegorických výjavov. Za zakladateľa renesančného medailérstva sa pokladá Vittor Pisano, zvaný Pisanello z Verony. 5 Ako bolo predznamenané, aj prvé uhorské medaily vytvorili talianski umelci. Súviselo to so spôsobom, akým začala do Uhorska prenikať renesancia. Prvé renesančné javy sa objavili za panovania uhorského kráľa Mateja Korvína (1458 - 1490), ktorý bol veľkým mecenášom umenia a kultúry vôbec, a mimochodom jeho druhou manželkou bola Beatrice Aragónska (od 1476) pochádzajúca z Neapola. Niet preto divu, že najstaršie známe medaily s uhorskou tematikou zobrazujú práve Mateja Korvína a jeho manželku.

Pozrime sa spolu najskôr na skupinu medailí s výjavmi vzťahujúcimi sa k Uhorsku, ktoré vytvorili zahraniční umelci. Tí na nich zobrazili uhorských kráľov a kráľovné, ako i niekoľko domácich, resp. zahraničných, v Uhorsku však pôsobiacich vzdelancov, diplomatov, hodnostárov či vojvodcov. Je zaujímavé, že doteraz nebol publikovaný nejaký ich ucelenejší súpis.

Za najstaršiu medailu s uhorskou tematikou sa považuje medaila zobrazujúca kráľa Mateja Korvína a turecko-uhorský bojový výjav. Na jej averze je doprava otočené poprsie kráľa s vavrínovým vencom na nakaderenej hlave a kruhopis lemovaný perlovcom: MATHIAS REX HVNGARIAE BOHEMIAE DALMAT, na reverze je jazdecká bitka medzi uhorským a tureckým vojskom, socha na pilieri a dole text: MARTI FAVTORI, na obvode je perlovec. Známe exempláre tejto medaily majú priemer 51 - 52 mm. Slovenskí historici pripisujú túto medailu pomerne jednoznačne slávnemu talianskemu sochárovi a medailérovi Bertoldovi di Giovannimu. 6 V zahraničnej literatúre však v tejto spojitosti existujú markantné názorové rozdiely. Di Giovannimu ako prvý pripísal túto medailu na prelome 19. a 20. storočia nemecký bádateľ W. Bode. O niečo mladšiemu Britovi G. F. Hillovi sa zdalo vyhotovenie averzu medaily dobovo korektné, zodpovedajúce dobe vládnutia Mateja Korvína. Mal však pocit, že medaila vznikla až neskôr i keď v duchu umenia konca 15. storočia. Tým pádom spochybnil autorstvo medaily. O jej reverze dokonca napísal, že ju podľa neho určite nevytvoril Bertoldo di Giovanni. Nemecký historik G. Habich (1924) však na rozdiel od Hilla medailu štýlovo celkom jednoznačne prisúdil Bertoldovi. Extrémny pohľad na autorstvo medaily nachádzame u U. Middeldorfa (1944), ktorý vôbec pochybuje o florentskom pôvode medaily, dokonca vylučuje, že by jej reverz bol talianskeho pôvodu. Medailu teda nie je možné jednoznačne pripísať Bertoldovi di Giovannimu, i keď nie je vylúčené, že ju vytvoril práve tento umelec. Brit G. Pollard (1967) vyriešil problém tak, že medailu zahrnul pod súbor medailí florentskej medailérskej školy konca 15. storočia. Na záver polemiky skonštatujme, že Bertoldo di Giovanii (cca 1420 - 1491) bol Donatellovým žiakom a pôsobil vo Florencii. Medaily tvoril výlučne v bronze. Len jedno jediné jeho medailérske dielo je autorsky signované - ide o medailu tureckého sultána Mohammada II. (signatúra: OPVS BERTOLDI FLORENTIN(i) SCVLTORIS). Ostatné medaily sa tomuto tvorcovi dajú pripísať iba na základe štýlového rozboru. ⁷

Okrem uvedenej je na kráľa Mateja Korvína známa ešte jedna renesančná medaila. Je jednostranná a je na nej vyobrazené doprava otočené poprsie panovníka s dubovým vencom na hlave. Na obvode je perlovec a kruhopis: MATHIAS REX HVNGARIAE. Exemplár uložený v Národnej galérii v Londýne má priemer 86 mm. Zmienený G. F. Hill vyslovil domnienku, že táto medaila nevznikla za života kráľa, ale až neskôr niekedy v priebehu 16. storočia, pričom jej vzorom bol známy mramorový reliéf Mateja Korvína uložený dnes v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni. U. Middeldorf nevylučuje, že by mohlo ísť o dielo, ktoré vzniklo ešte za panovania kráľa, no neprekvapila by ho ani skutočnosť, že vzniklo až neskôr po jeho smrti. G. Pollard zahrnul túto medailu medzi nesignované talianske medailérske práce 16. storočia. ⁸

Medailérsky portrétovaná bola okrem kráľa aj jeho manželka Beatrice Aragónska (1457 - 1508). Známa je jednostranná medaila, na ktorej je doprava otočené poprsie kráľovny so závojom a kruhopis lemovaný perlovcom: DIVA BEATRIX HVNGARIAE REGINA (rozdeľovacie znamienka tvoria trojcípe ozdôbky). Známe exempláre majú priemer 44 mm. G. F. Hill pripísal medailu s otáznikom medailérovi Bartlommeovi Meliolimu, ktorý mohol osobne vidieť kráľovnú na jej ceste do Neapola v roku 1501. Slávny maďarský numizmatik a odborník na medailérstvo L. Huszár prezentoval názor (1933 - 1934), že medailu vytvoril Giancristoforo Romano, pričom predpokladá, že medaila bola síce modelovaná v Neapole, definitívne však dokončená až v Ríme. S týmto názorom sa stotožnil aj L. Gerevich. Zároveň poukázal na to (1965), že na medaile je kráľovná zobrazená vo veku okolo tridsiatky a nie ako päťdesiatročná vdova, čo by medailu datovalo niekedy do konca 80. rokov 15. storočia. K B. Meliolimu (1448 - 1514) poznamenajme, že pracoval v Mantove ako zlatník, rytec mincí a medailér. G. Romano (cca 1485 - 1512) pôsobil najskôr v Miláne a Ríme, neskôr v Mantove (1497 - 1505), opäť Ríme, Neapole a Lorete, kde aj zomrel. Bol sochárom, medailérom a rytcom. ⁹

V Umeleckohistorickom múzeu - Mincovom kabinete vo Viedni sú uložené medaily, ktoré pripomínajú aj predchodcov Mateja Korvína na uhorskom tróne. Ide o Žigmunda Luxemburgského (1387 - 1437) a Ladislava V. Pohrobka (1453 - 1457). Tieto medaily však nevznikli v dobe ich panovania, ale až v 16. storočí. Na prvej z nich je en face poprsie Žigmunda Luxemburského s kožušinovou čiapkou a kruhopis: SIGISMVNDVS · D : G : IMP : RO : HVNG : BOH : REX · D : LVC(E) :. Medaila je liata, zo striebra a priemer má 38,5 mm. Vznikla niekedy v polovici 16. storočia a jej autor je neznámy. V spojitosti s autorstvom sa uvažuje o umelcovi patriacemu do rodiny Kelsovcov z Augsburgu. Druhá medaila je takisto jednostranná. Je na nej doľava otočené poprsie Ladislava V. v odeve s golierom a kruhopis: LADISLAVS D · G · REX · HVNGAR · ET BOE ·. Medaila je vyhotovená zo striebra technikou liatia a má priemer 51 mm. Vytvoril ju neznámy umelec a zrejme mohla vzniknúť najskôr v prvej polovici 16. storočia. ¹⁰

Nástupcom Mateja Korvína bol Vladislav II. Jagelovský (1490 - 1516). V mincovom kabinete vo Viedni sa aj na tohto panovníka zachovala jedna medaila. Na jej averze je doprava otočené poprsie panovníka s čiapkou a kožušinovým kabátom a kruhopis: WIADISLAVS · D · G · R · VNGARIE · ET · BOHEMI · (text ukončuje kvietok). Na reverze sú dva štíty so znakmi Uhorska a Čiech. Medaila je zo striebra, je liata a má priemer 55 mm. Vznikla s otáznikom okolo roku 1515 a jej autorom je neznámy, asi nemecký medailér. ¹¹

V odbornej literatúre sa popisujú i ďalšie medaily na panovníkov z dynastie Jagelovcov a po nich na trón nastúpiacich Habsburgovcov. Ich autormi boli medailéri z nemeckých, rakúskych a českých krajín a ako uvídíme i Uhorska. To je znovu svedectvom vzájomného sa ovplyvňovania stredoeurópskych medailérskych škôl, koreniacich v talianskom renesančnom medailérstve.

Jednou z najkrajších medailí na Ľudovíta II. Jagelovského (1516 - 1526) je reliéfna medaila na tohto panovníka z roku 1525, ktorú vytvoril neznámy medailér. Je na nej vyobrazené doľava otočené Ľudovítovo poprsie s klobúkom a Radom zlatého rúna, kruhopis oddelený od obrazu kružnicou znie: LVDOVICVS · VLADISLAI · FILIVS · HVNGARIAE · ET ·BOHEMIAE · & · REX · 1525 ·. Medaila bola odliata z bronzu a má priemer 129 mm. Jeden jej exemplár je uložený v Umeleckohistorickom múzeu - Mincovom kabinete vo Viedni. V kabinete je uložená aj medaila na Ľudovíta II. a grófa štefana Schlicka z roku 1526. Na jej averze je doprava otočené panovníkovo poprsie s klobúkom, bradou, fúzmi, kožušinou a Radom zlatého rúna, kruhopis má podobu: LVDOWIG · V · GO · GN · KOENIG IN VNG · V · BO · A · 1526 ·. Na reverze je doľava otočené poprsie štefana Schlicka s klobúkom, bradou a plášťom a kruhopis: HERR · STEFFAN · SCHLICK · GRAF · ZV · BASSAN · HER ZV · WEISKIRCHEN · ELBO · V · SCHLACREN ·. Medaila bola odliata zo striebra a má priemer 62 mm. Vytvoril ju neznámy medailér, s otáznikom sa uvažuje o autorstve Hansa Dauchera. ¹²

Viacero medailí na Ľudovíta II. a jeho manželku Máriu Habsburgskú vytvorili takí významní nemeckí medailéri ako Michael Hohenauer, Hieronymus Magdeburger, Ludwig Neufahrer či Peter Flötner. V Národnom múzeu v Budapešti je uložená zaujímavá medaila, ktorú vytvoril vyššie spomenutý nemecký medailér Hans Daucher. Na jej averze je doprava otočené Ľudovítovo poprsie so širokým klobúkom, fúzmi, bradou, hrubou reťazou na krku a letpočtom: M · D :/XXVI, na reverze je doľava otočené poprsie kráľovnej Márie s klobúkom, sieťkou na vlasoch a náhrdelníkom na hrudi a letopočtom: MD/XXVI. Medaila vznikla niekedy po roku 1526. ¹³

V Mincovom kabinete vo Viedni sa nachádzajú uložené tri medaily, ktoré sa viažu sólo ku kráľovnej Márii Habsburgskej (1505 - 1558). Na prvej z nich - jednostrannej - je doprava natočené Máriino poprsie s čepcom a kruhopis: · MARIA · HVN · BO · RE · CAROLI · V · IMP · SOROR ·. Medaila je odliata zo striebra a má priemer 37,5 mm. Jej autor nie je známy a medaila sa rámcovo datuje do 16. storočia. Na averze druhej medaily je poprsie Márie s doprava otočenou hlavou a s pokrývkou hlavy a náhrdelníkom, kruhopis znie: MARIA REGINA HVNG · BOH : E · LVDOV · VXOR PHIL · REG · HISP · FIL ·. Na reverze je loď na mori, žiariace slnko a kruhopis: HIS DEVS OCIA FECIT. Medaila je z liateho bronzu a má priemer 58 mm. Vytvoril ju po smrti kráľovnej neznámy umelec. Na averze tretej medaily je doprava otočené kráľovnino poprsie s priliehavým závojom a kruhopis: + MARIA · REGINA · VNG : VIDVA · CAROLI · CESA : ET · FERDI · REG : SOR. Na reverze je sediaca alegorická ženská postava (Patientia), hore napravo od nej anjel s krížom v oblaku a v pozadí krajina, kruhopis má formu: + IN · PACIENTIA · POSSIDERITIS · ANIMAS · VESTRAS · LVCE · XXI. Medaila je vyhotovená z liateho striebra a má priemer 32,5 mm. Datuje sa do 40-tych rokov 16. storočia a pripisuje s otáznikom nemeckému medailérovi Ludwigovi Neufahrerovi. ¹⁴

Jedna z medailí uložených v kabinete vo Viedni zobrazuje zaujímavú súrodeneckú trojicu z panovníckeho rodu Habsburgovcov - cisára Karla V., uhorského a českého kráľa a Ferdinanda I. a uhorskú kráľovnú Máriu. Na jej averze je doprava otočené reliéfne dvojpoprsie Karla V. a Ferdinanda I. v zdobených odevoch s plášťami, nad je text: CAROL · V/ET · · FER · FXĒS ·/RO · IMP · ET · RE · RE · HISP · VT/RISQ · SIGI · VNG · BOE · ZC · ARC/HID · AVST · D : BVRG : · 15 · 32, naľavo od dvojpoprsia sú ornamentami zdobené písmená: · K · Q ·, napravo text: · REX :/· F : I :. Na reverze je doľava otočené poprsie Márie s klobúkom, sieťkou na vlasoch a v šatách s nazberanými rukávmi, nad ňou je štít so znakom a v pozadí ornamenty a vodorovná šrafúra. Medaila je z liateho bronzu a má priemer 74 mm. Je z roku 1532 a zvykne sa pripisovať nemeckému medailérovi Petrovi Flötnerovi. ¹⁵

Pozoruhodná je i skupina - vo Viedni uložených - medailí, ktorá sa viaže k Ferdinandovi I. Habsburskému (1526 - 1564) a jeho manželke Anne Jagelovskej (1503 - 1547). Prvá znich sa týka uzavretia manželstva medzi Ferdinandom, vtedy ešte "len" rakúskym arcivojvodom, a Annou v roku 1523. Na jej averze je doľava otočené dvojpoprsie manželského páru na hlavách s vencami, Ferdinand má plášť a na krku Rad zlatého rúna, po stranách je delený letopočet: M · D//XX/III, dvojradový kruhopis má podobu: FERD : ARCH : AVSTR : ET ANNE HVG : REG · COIVGV/EFFIGIES + AETA : VTRIVSQVE · ANNO · XX. Na reverze sú prepletené písmená: A F vložené do masívnej reťaze s Radom zlatého rúna. Medaila bola odliata zo striebra a pozlátená, priemer má 54 mm a jej potencionálnym autorom by mohol byť Hans Daucher. Na averze druhej medaily je takmer rovnaké dvojpoprsie ako pri predchádzajúcej medaile, nápisy sú tie isté, len písmo je trochu hrubšie a datovanie o rok staršie: M:D//XX/II· (1522), na obvode je hrubá kružnica v podobe vavrínového venca. Na reverze je alegorický výjav - dve nahé postavy, sediaci muž so sieťou na ryby, loď a v pozadí mesto, na obvode je hrubá kružnica v podobe vavrínového venca. Medaila je odliata zo striebra a má priemer 64,5 mm. Autorom averzu by mohol byť Hans Daucher, pri reverze sa uvažuje o Cristoforovi Foppovi alias Caradossovi. Tretia medaila je jednostranná a je na nej doľava otočené dvojpoprsie Anny (s čepcom a reťazou) a Ferdinanda (s klobúkom). Medaila je vyhotovená zo striebra technikou liatia a má priemer 51 mm. Nie je na nej datovanie, ale uvažuje sa o tom, že mohla vzniknúť pred rokom 1536. Autorom by mohol byť Veit Kels alebo Hans Kels. štvrtá medaila je takisto jednostranná a je na nej doľava otočené poprsie Anny s klobúkom a kruhopis: ANNE · R : HVNG. Medaila je odliata zo striebra a má priemer 24,8 mm. Nie je datovaná a jej autorostvo sa pripisuje s otáznikom Hansovi Daucherovi. Exemplár tejto medaily uložený vo Viedni je jednostranný, v literatúre je však známy aj variant, na ktorého druhej strane je poprsie Ferdinanda I. ¹⁶

Ďalšia medaila na Ferdinanda I. a Annu je pomerne známa a zastúpená je vo viacerých múzejných zbierkach. Ide o medailu z roku 1524, na ktorej averze je doľava otočený portrét Ferdinanda so širokým klobúkom, Radom zlatého rúna a kruhopisom: x EFFIG : FERDIN : PRINCIP · ET INFANT : HISPAN : ARCH : AVSTR : &C RO : : IMP : VICAR : (posledné slovo tvorí druhý riadok), v poli po stranách poprsia je text: AN.º/ETAT ://SVE/XXI. Na reverze je doľava otočený portrét Anny s klobúkom a vlasmi v sieťke a kruhopis: EFFIGIES SER : ANNE HVGA : REGINE ARCH : AVSTR : DVCISS : BVRGV & COM : TYRO, v poli po stranách poprsia je text: AN :/ÆTA ://SVE/XX. Medaila má priemer 60 mm a G. Pollard sa domnieva, že ide o neskorší, i keď dobový odliatok. ¹⁷

Z prvých rokov vlády kráľa Ferdinanda I. sú známe aj viaceré ďalšie medailérske diela. Ich čiastočný súpis bol uverejnený v známom Széchényiovskom katalógu uhorských a sedmohradských mincí v roku 1807, pričom ani pri jednej z medailí sa neuvádza autor. 18 Prvá z nich pochádza z roku 1536. Na jej averze je doprava otočené dvojpoprsie Ferdinanda (s korunou, v brnení a s Radom zlatého rúna) a jeho manželky Anny (s korunou a Radom zlatého rúna) a kruhopis: FERDINAND · ET · ANNA.· RO · VNG · BO · REX · ET RE ·, nad hlavami má pár letopočet: 1536. Na reverze je orlica so štítom, v ktorom sú znaky Uhorska, Čiech, Rakúska, Burgundska a Kastílie a kruhopis: INF · HISPA ARCHIDVX AVST · DVX · BVRGVND · SILES · MARCH · M ·. Medaila je strieborná a podľa katalógu váži pol unce (unca = cca 30,7 g), to znamená že má poltoliarovu váhu.

Ďalšia medaila má na averze taký istý výjav ako predchádzajúca medaila až na to, že nemá kruhopis. Ne jej reverze je vo vavrínovom venci 7-riadkový nápis: FERDI/NANDVS · ET ·/ ANNA · ROM · HV/NG · BOHE · REX · ET/REGINA ARCHI/D · AVST · DVC :/BVRG · ZC. Medaila je zo striebra a má váhu poltoliaru.

Na averze tretej medaily je doprava otočené poprsie Ferdinanda I. s klobúkom, Radom zlatého rúna a v plášti, vzadu je skala a na obvode medzi dvoma ozdobnými kružnicami kruhopis: FERDINANDVS · ROMANORVM HVNGARIAE BOHEMIAE REX · MDXXXVII · (deliace znamienka tvoria kvietky). Na reverze je doprava otočené poprsie kráľovnej Anny s klobúkom, sieťkou na vlasoch a v tirolských šatách, v pravo v pozadí sú skaly a na obvode medzi dvoma ozdobnými kružnicami kruhopis: ANNA REGINA HVNGARIAE CONIVNX FERDINANDI MDXXXVII (deliace znamienka tvoria malé polkruhové ozdoby). Medaila bola vyrobená zo zlata a mala veľké rozmery.Na líci štvrtej medaily je Ferdinand I. s korunou, žezlom a brnením sediaci na koni ozdobenom malým štítom s rakúskym znakom, po stranách je viacero postáv, štyri z nich stoja a držia zástavy so znakmi Uhorska, Čiech a Rakúska, pod nohami koňa je lovecký pes a srnec, kruhopis má podobu: + FERDINAND : D : G · HVNG · BOEM · DAL : CROA · ZC · REG : INF. Na reverze je štít so znakmi Uhorska a Čiech, v srdcovom štítku sú znaky Rakúska, Burgundska, španielska a Tirolska, nad štítom je letopočet: 1528, kruhopis znie: + HISP · ARCHID · AVST · DVC · BVRG · ZC COMIT · TIROLIS. Táto medaila je zo striebra a má váhu 1 a ¾ polunce. Viaže sa k holdovaniu tirolských stavov.

Na averze piatej medaily je je doľava otočené korunované poprsie Ferdinanda I. v zbroji, po jeho stranách je delený letopočet: 15/32, kruhopis má formu: FERDI D G · ROMA · HVNG · BOEM CE · REX · INFANS · HISPANI (deliace znamienka tvoria okrem bodiek hviezdičky). Na reverze je na obvode 6 štítov so znakmi Uhorska, Čiech, Rakúska, štajerska, Karniolie (Slovinsko a Chorvátsko) a nemeckých krajín, uprostred je korunovaný štít s rakúskym arcivojvodským znakom, kruhopis znie: ARCHIDVX · AVST · ET · C/ARINT · D · STIRI · CARNI (text ukončuje koruna). Medaila je zo striebra a má toliarovú váhu. Podľa katalógu bola vzhľadom na korutánske symboly razená v Korutánsku.

Ďalšia medaila sa viaže k bitke s Turkami pri Viedni v roku 1529. Na jej averze je doľava otočené poprsie Ferdinanda I. s klobúkom a Radom zlatého rúna, na obvode je dvojitý kruhopis: FERDINANDVS · DEI · GRACIA · HVNGARIAE · BOEMIAE · ETC · REX/ANNO · DOMINI · M · D · XXIX · ETATIS · SVAE · XXV (súčasť kruhopisu tvoria dva kvietky). Na reverze sú na obvode 4 štíty so znakmi Uhorska, Čiech, Dalmácie a Chorvátska, uprostred je v kružnici piaty štít so znakmi Rakúska a Kastílie, dvojitý kruhopis znie: DA : MICHI : VIRTVTEM : CONTRA : HOSTES : TVOS : DOMINE/QVIA · TV ADIVTOR · MEVS · ES ·. Medaila má váhu 2 a ¾ polunce.

Posledná, siedma medaila z tejto skupiny má na averze doprava otočené poprsie Ferdinanda I. s bradou, brnením, zdobeným plášťom a Radom zlatého rúna, kruhopis lemovaný perlovcom má podobu: FERDINAND · D · G · RO · HVNGA · BO · REX · C. Na reverze je nahá alegorická mužská postava s bradou ležiaca v tŕstí, v ľavej ruke drží veslo, pravou sa opiera o nádobu, z ktorej vyteká voda, pri nohách má text: DANV/BIV/S, kruhopis lemovaný perlovcom znie: IN · SPEM · PRISCI · HONORIS. Medaila bola vyrobená z bronzu a mala veľký rozmer. Známy autorovi bol aj strieborný kus s váhou 9 poluncí, čiže 4 a ½ toliaru. Tematicky sa medaila týka odovzdania Sedmohradska Ferdinandovi I. Izabelou, vdovou po Jánovi Zápoľskom.

Niekoľko medailí na Jagelovcov a Habsburgovcov vzniklo v prvej tretine 16. storočia v známej jáchymovskej mincovni. Dôvodom bola skutočnosť, že panovníci z uvedených dynastií boli nielen vládcami Uhorska, ale aj českých krajín. Na averze prvej z nich je doľava otočené poprsie kráľa so širokým klobúkom, v kožušinovom kabáte a Radom zlatého rúna na krku, kruhopis má podobu: LUDOVIC9 VNGA EC REX CONTRA TVRCA PVGNANDO OCCVBVIT (rozdeľovacie znamienka tvoria trojlístky), po stranách poprsia je text: · 1 · 5 ·/ · 26//·ETATIS/· SVE · 30 ·. Na reverze je doľava otočené poprsie kráľovnej s klobúkom a vlasmi v sieťke a kruhopis: MARIA x REGINA x EC x QVOS x DEVS x CONIVNXIT x HOMO x NON x SEPERET xx. Medaila má priemer 43 mm a pripisuje sa Hansovi Daucherovi, pričom sa predpokladá sa, že nevznikla pred rokom 1532. 19 Na popísanom averze medaily sa v latinskom texte uvádza, že Ľudovít zomrel v boji proti Turkom (pri Moháči) v roku 1526, a to vo veku 30 rokov. V skutočnosti bol tento kráľ v tom čase iba 20-ročný. Ťažko povedať, ako vznikla táto disproporcia. Otvorenou otázkou zostáva, či sa pomýlil rytec alebo či táto chyba poukazuje na to, že medaila vznikla až s väčším časovým odstupom od smrti kráľa.

Ďalšia medaila má rovnaký averz ako predchádzajúca, reverz je variantom rubnej strany predchádzajúcej medaily, je na ňom doprava otočené poprsie kráľovnej s klobúkom a vlasmi v sieťke a kruhopis: MARIA REGINA EC QVOS DEVS CONIVNXIT HOMO NO SE (rozdeľovacie znamienka tvoria trojlístky a geometrická ozdoba). Medaila má priemer 40 mm. 20 Tretia medaila má takisto zhodný averz s prvou, na jej reverze je však bojový jazdecký výjav, nad ním je medzi kvietkami letopočet: 1532, v exergu text: DE GALLIS AD CANNAS (rozdeľovacie znamienka tvoria štvorlístky) - podľa D. S. Madaia (1765) pripomína výjav bitku pri Cannae, kde Rímania utrpeli porážku od Hannibala. 21 Na averze štvrtej medaily je doprava otočené poprsie Ľudovíta II., po ktorého stranách je text: 15 ·/· 26//SVE/30, kruhopis znie: LVDOVIC · VNGAEC · REX CONTR TVRCA PVGNANDO OCCVB. Na reverze je poprsie štefana Schlicka (príslušníka grófskej rodiny riadiacej baníctvo a mincovníctvo v Jáchymove) a po jeho stranách text: SVE/40, kruhopis znie: DOMINVS SEB · STEFAN · SLICK · COMES DE · PASSAVN · 1526. 22 Piata medaila má na averze doľava otočené poprsie Ľudovíta II. a signovanie: CE, kruhopis má podobu: x LVDWICVS + REX + VNGARIE + ET + BOHEMIE · 1 · 5 · 2 · 6. Na reverze je doprava otočené poprsie štefana Schlicka a signovanie: CE, kruhopis: STEFAN · SLICK · COMES · DE · PASSAVN · ALTER · 40 ·. Medaila má priemer 31,5 mm a jej autorom je neznámy medailér označovaný ako Monogramista CE. 23 Na šiestej medaile je na averznej strane doľava otočené dvojpoprsie Ferdinanda I. Habsburského a jeho manželky Anny s pokrývkami hlavy, kruhopis znie: FERDIИAИDVS · · D · G · BOHEMIE · HVE : G · REX ··· (rozdeľovacie znamienka tvoria okrem bodiek 2 kvietky a 3 bodky nad sebou). Na reverze je doprava otočené dvojpoprsie Ľudovíta II. a jeho manželky Márie (sestry Ferdinanda I. Habsburského, ktorý bol bratom cisára Karola V.), pod poprsiami je signovanie: CE ·1 · 5 · 33 ·, kruhopis znie: LVDWIS · REX · BOEMIE · ET · VNGA · RIE · MARIA · CONIVNX · EIVS :. Medaila má priemer 34 mm. Autorom reverzu je určite Monogramista CE, o averze sa predpokladá, vzhľadom na prevrátené písmeno N, že bol vyhotovený v Miliczovskej dielni. 24 Posledná medaila má averz zhodný s reverzom predchádzajúcej medaily, na reverze je sediaca nahá ženská postava držiaca glóbus, v pozadí je mesto, kruhopis tvorí slovo: MELANLIA (na jeho konci je lístok). Medaila vznikla pravdepodobne tiež v roku 1533 a má priemer 34 mm. Čo sa týka autorstva, platí pre ňu rovnaké konštatovanie ako pri predchádzajúcej medaile. ²⁵

Popri medailách venovaných tematicky panovníkom patria k najstarším medailérskym prácam s uhorskou tematikou už spomenuté medaily na rôznych humanistických učencov a politikov. Tí boli buď domáceho alebo zahraničného, prevažne talianskeho pôvodu.V zbierkach Národného múzea v Budapešti je uložená medaila na ostrihomského arcibiskupa, kráľovského kancelára a humanistického učenca Tomáša Bakóca (1442 - 1521), absolventa univerzít v Krakove (filozofia), Ferrare (klasická literatúra) a Padove (právo). 26 Na averze je doľava otočené poprsie arcibiskupa s tonzúrou a v pápežskej košeli (v odeve podobnom karinge) a kruhopis: THOMAS · CAR · STRIGON · VNGAR · PRIMAS ♣. Na reverze je na doľava plávajúcom delfínovi stojaca postava Fortuny, ktorá vypúšťa z rúk"vietor". V pozadí sú skaly, vpravo nad skalou je boh vetra Zefyros vyfukujúci vietor a nad ním na drakovi putti takisto vyfukujúci vietor, vedľa neho je orol. Kruhopis má podobu: SVM ▲ DEA ▲ VIRTVTI ▲ IVRE ▲ LOCATA▲ COMES. Medaila je odliata z bronzu a má priemery 63 - 65 mm. ²⁷

Ďalšou medailérskou prácou z uvedenej kategórie je medaila na Galeotta Marzia, ktorý ako učenec a knihovník pôsobil na dvore kráľa Mateja Korvína v Budíne. Okrem iného je autorom diela o príhodách kráľa Mateja - zrkadla pre výchovu svojho syna Jána Korvína. 28 Na tohto humanistu sú známe dve medaily. Na averze prvej je jeho doprava otočené poprsie s dlhými vlasmi a zriasenými šatami, kruhopis znie: POEĀ ▼ CLĀR ▼ S ▼ MATEMATICUS ▼ ET ▼ ORATOR ▼ GALEOTTVS ▼ MARTIVS ▼. Na reverze je knihovnička s niekoľkými knihami, okolo ktorej je text: ▼ SUPERATA ▼ - TELLVS ▼ SI - DERA ▼ DONAT ·, kruhopis má podobu: NASCENTES ▼ MORIMVR ▼ FINIS Q ▼ AB ▼ ORIGINE ▼ PENDET ▼. V Národnom múzeu V Budapešti je uložený novší bronzový odliatok tejto medaily s priemerom 105 mm. 29 Na averze druhej medaily je doprava otočené poprsie M. Galeotta s dvojitou reťazou, dlhými vlasmi a plášťom s golierom, kruhopis znie: POETA · CLAR · S · MATEMATICVS · ET · ORATOR · GALEOTTVS · MARTIVS. Na reverze je knihovnička s niekoľkými knihami a okolo nej text: SVPERATA · - TELLVS · SI - DERA - DONAT ·, kruhopis: NASCENTES MORIMVR · FINIS Q · AB · ORIGINE · PENDET ·. Jeden zo známych exemplárov sa nachádza v Umeleckohistorickom múzeu - Mincovom kabinete vo Viedni, ide o bronzový odliatok s priemerom 77 mm. ³⁰

Ďalším portrétovaným humanistom bol Taddeo d'Ilario Ugoleto. Bol to Talian, ktorý pôsobil na dvore kráľa Mateja Korvína, po Galeottovi Marziovi a Francescovi Bandinim zastával post knihovníka kráľovskej knižnice. 31 Na averze jemu venovanej medaily je doprava otočené Ugoletove poprsie s dlhými vlasmi a kruhopis: THADAEVS - UGOLETVS. Na reverze je okrídlený putti sediaci na skale a hrajúci na lutnu, kruhopis znie: MVSARVM CVLTOR. Medaila má priemer 40 mm a jeden zo známych kusov je uložený v zbierkach Numizmatického kabinetu v Miláne. ³²

Viacerí významní talianski humanisti dedikovali svoje diela kráľovi Matejovi Korvínovi, resp. písali o ňom či mu posielali knihy - napríklad Angelo Poliziano, Lodovico Carbo či Florenťan Marsilio Ficino (1433 - 1499). Posledný z nich bol pozvaný na kráľovský dvor do Budína. 33 I keď v Uhorsku nepôsobil trvalo, predsa mal intenzívne kontakty s dvorom a uhorskými humanistami. Známa je na neho medaila, na ktorej averze je jeho doľava otočené poprsie s čiapočkou a kruhopis: MARSILIVS FICINVS FLORENTINVS, na reverze je nápis: PLATONE. Exemplár uložený v Národnej galérii v Londýne má priemer 55 mm a datovaný je do obdobia krátko pred rokom 1499. G. Pollard ju zaraďuje medzi medaily štýlovo blízke medailám Nicola Fiorentina. ³⁴

Na záver podkapitoly venovanej "uhorským" renesančným medailám zahraničného pôvodu si popíšme 11 medailí na Giovanniho Baptistu Castalda (všetky z nich sú okrem iných zbierok uložené v Národnom múzeu v Budapešti), grófa z Piadeny, ktorý bol generálom v armáde cisára Karla V. a vyznamenal sa najmä v bitke proti Francúzom pri Pavii (1525) a v bitke proti Turkom pri Viedni (1529). Čo je v spojitosti s Uhorskom zaujímavé, v rokoch 1551 až 1556 pôsobil ako generálny miestodržiteľ v Sedmohradsku. Zomrel v Miláne v roku 1562. 35 Uvedené medaily dokresľujú vyššie uvedenú skutočnosť, že medaily tvorené zahraničnými umelcami vznikali aj po tom ako sa začalo plne rozvíjať domáce uhorské medailérstvo. Viaceré z uvedených jedenástich medailí sú signované. Ich autormi boli Pietro Paolo Galeotti, Leone Leoni, Cesare de Bagno a medailér známy ako Annibal. Pod týmto menom by sa mohol ukrývať Annibale Fontana, ktorý pracoval v Miláne okolo polovice 16. storočia, prípadne Annibale Borgognone z Trenta. 36 Identita tohto autora však dodnes nebola uspokojivo preukázaná. Sochár a medailér Leone Leoni sa narodil v roku 1509 v Come. Dlhší čas pôsobil ako medailér v milánskej mincovni (1542 - 1545, 1550 - 1559). Okrem toho pobudol nejaký čas v nemeckých krajinách (Augsburgu), Belgicku (Bruseli), Nizozemsku a španielsku. Všade výrazne ovplyvnil vývoj medailérstva. 37 Pier Paolo Galeotti, zvaný il Romano († 1584) patril k najplodnejším florentským medailérom 16. storočia, pôsobil okrem Florencie v Ríme, severnom Taliansku (Miláno, Janov) a pápežskej mincovni. 38 Cesare da Bagno bol umelcom, ktorý pracoval v prvej polovici 16. storočia vo Florencii a jeho diela boli ovplyvnené florentskou umeleckou akadémiou. Vytvoril viacero medailí na cisárskych vojvodcov, medzi nimi i Castalda. 39 Na nasledujúcich riadkoch sa spolu pozrime na kompletný súpis medailí venovaných G. B. Castaldovi. ⁴⁰

1) Na averze je doľava otočené poprsie G. B. Castalda v zbroji a kruhopis: IO · BA · CAS · CAR · V · CAES · FER · RO · REG · TE · BOE · RE · EXERCIT · DVX, vpravo dole je signovanie: · ANIB ·. Na reverze je symbolická trofej zložená z brnenia a zbraní, pod ňou je ležiaca alegorická ženská postava, ktorá má v pravici žezlo a v ľavici korunu, v pozadí je krajinka s mestom, kruhopis znie: TRANSILVANIA · CAPTA, dole text: MAVRVSCIVS. V múzeu v Budapešti je pozlátený strieborný odliatok s priemerom 45 mm a bronzové odliatky s priemerom 44 a 45 mm.

2) Na averze je doľava otočené poprsie G. B. Castalda s bradou a zdobeným brnením a kruhopis: IO · BA · CAS · CAR · V · CAES · FER · RO · REG · TE · BOE · RE · EXERGIT · DVX, dole je signovanie: · ANIB ·. Na reverze je pod zbraňami sediaca alegorická ženská postava, vľavej ruke drží korunu, v pravej žezlo, v pozadí je krajina, kruhopis znie: TRANSILVANIA · CAPTA. V múzeu je olovený odliatok s priemerom 50 mm.

3) Na averze je doľava otočené poprsie G. B. Castalda s dlhou bradou a v zbroji a kruhopis: IO · BA · CAS · CAR · V · CAES · FER · RO · REG · TE · BOE · RE · EXERCIT · DVX, vpravo v poli je signovanie: P · P · R. Na reverze je trofej zložená z brnenia a zbraní, pod ňou je ležiaca alegorická ženská postava (Sedmohradsko), ktorá má v pravici žezlo (palicu), v ľavici korunu, dole je riečny bôžik s urnou, v pozadí mesto, kruhopis znie: TRANSILVANIA · CAPTA. V múzeu je razený bronzový kus s priemerom 46 mm a razený strieborný kus s priemerom 45,5 mm. Autorom medaily je Pier Paolo Galeotti zvaný il Romano.

4) Na averze je doľava otočené poprsie G. B. Castalda s bradou, v plášti so sponou a na krku reťazou, kruhopis znie: IO · BA · CAS · CAR · V · CAES · FER · RO · REG · TE · BOE · RE · EXERCIT · DVX, na pravej strane je signovanie: P · P · R. Na reverze je trofej zložená z brnenia a zbraní, pod ňou je ležiaca alegorická ženská postava, ktorá má v pravici žezlo a v ľavici korunu, dole je riečny bôžik s urnou, v pozadí mesto, kruhopis: TRANSILVANIA · CAPTA. V múzeu je razený bronzový kus s priemerom 46 mm.

5) Na averze je doľava otočené poprsie G. B. Castalda s bradou, v zbroji a s plášťom, kruhopis znie: IO · BA · CAS · CAR · V · CAES · FER · RO · REG · TE · BOE · RE · EXERGIT · DVX. Na reverze je ženská postava (Dácia) podávajúca rímskemu vojakovi (Castaldo) žezlo, vpravo stojí rímsky vojak, pri žene vľavo je Turek s turbanom, kruhopis znie: CAPTIS SVBAC · FVSISQ · REG · NAVAR · DACIÆ · E · OLIM · PERSA · TVRC DVCE. V múzeu sú liate bronzové kusy s priemerom 45 a 46 mm.

6) Na averze je doprava otočené poprsie G. B. Castalda v antickej tóge zopnutej sponou, kruhopis má podobu: ▼ IOAN ▼ BAPT ▼ CASTALDVS ▼ DVX ▼ BELLI ▼ MAX. Na reverze je Castaldo ako antický vojak v ľavici s vodcovskou palicou (žezlom), pravicou drží za ruku sediacu ženskú postavu (Dácia), aby jej pomohol vstať. Autorom medaily je Leone Leoni. V múzeu je bronzová razba s priemerom 51 mm.

7) Hybridná medaila - na averze je pod zbraňami sediaca ženská postava, dvíhajúca v ľavej ruke korunu, v pravej palicu, pod ňou je malý riečny boh s krčahom, v pozadí je krajina s hradom, kruhopis znie: TRANSILVANIA · CAPTA. Na reverze je na tróne so schodami sediaca postava Justície, pri nej ženská postava s rohom hojnosti (Abundantia - hojnosť) a s fakľou (Pax - mier), kruhopis znie: IVSTITIA · PACEM · COPIAM · PAX · ATTVLIT. V múzeu je liaty bronzový kus s priemerom 45 mm.

8) Na averze je doľava otočené poprsie G. B. Castalda s dlhou bradou a v zbroji, kruhopis má podobu: IO · BA · CAS · CAR · V · CAES · FER · RO · REG · TE · BOE · RE · EXERGIT · DVX. Na reverze je sediaca ženská postava opierajúca sa lakťom o koleno, za ňou hore je trofej zložená z brnenia a zbraní, dole malý riečny boh (zosobňujúci rieku Maros) lejúci z urny vodu, kruhopis znie: LIPPA - CAPTA (deliece znamienko tvorí lístok), text: MAVRVSCIVS. V múzeu sú liate bronzové kusy s priemerom 45 a 46 mm.

9) Na averze je doprava otočené poprsie G. B. Castalda s bradou, v zbroji (na prsiach s orlom) a v plášti zopnutým na pleci sponou, kruhopis znie: IOANNES BAPTISTA CASTALDVS OPTIMVS DVX <. Na reverze je postava Victorie s palmovou ratolesťou a vencom, kruhopis: OB REM MILITAREM FELICITER GESTAM. Autorom medaily je Leone Leoni. V múzeu je prederavený bronzový odliatok s priemerom 43 mm.

10) Na averze je doprava otočené poprsie G. B. Castalda s bradou, v antickej tóge zopnutej sponou a kruhopis: ▼ IOAN ▼ BAPT ▼ CASTALDVS ▼ DVX ▼ BELLI ▼ MAX. Na reverze je napravo sediaca ženská postava opierajúca sa lakťom o koleno, za ňou hore je trofej zložená z brnenia a zbraní, dole malý riečny boh lejúci z urny vodu, kruhopis znie: LIPPA - CAPTA. V múzeu je novší strieborný odliatok s priemerom 49 mm.

11) Na averze je doľava otočené poprsie G. B. Castalda s bradou a v zdobenej zbroji, kruhopis znie: · IOAN · BAPT · CAST · · DVX · BELLI · MAX ·. Na reverze je sediaci Castaldo v antickom odeve, vpravo je žezlo, pri ňom orol a pred ním 4 postavy /dieťa, žena, postava s turbanom a postava s korunou/, za nimi je vidieť dve hlavy. Dole je signovanie: CESARE DA BAGNO · F ·. V múzeu je bronzový odliatok s priemerom 74 mm. Medaily na Giovanniho Baptistu Castalda sa tematicky dotýkajú jeho pôsobenia v Sedmohradsku, kedy sa Habsburgovcom podarilo prechodne opäť obsadiť Sedmohradsko. K definitívnemu opätovnému pripojeniu Sedmohradska k Uhorsku však došlo až po vytlačení Turkov z krajiny v roku 1691.

V druhej časti článku sa zoznámime s najstaršími medailami domáceho uhorského pôvodu, teda s medailovými razbami vyhotovenými v Kremnici, kde sa v rámci mincovne zrodilo (renesančné) uhorské a teda i slovenské medailérstvo.

Fotogaléria k článku

Prejsť na druhú časť článku

Poznámky:

1) HLINKA, J.: Medailérstvo na Slovensku od 16. po začiatok 20. storočia. Bratislava, Pallas 1976, s. 24 a 34.

2) BERNHART, M.: Medaillen und Plaketten. Berlin, Richard Carl Schmidt & Co. 1920, s. 39 - 63.

3) SCHULZ, K.: Die Medaille in österreich. In: Die Wienr Münze (Sonderausgabe des 100. Bandes der Numismatischen Zeitschrift. Wien, österreichische Numismatische Gesellschaft 1989, s. 173 - 178.

4) HLINKA, J.: c. d., s. 28, 32 a 34; KATZ, V.: Kutnohorské medailérství v XVI. století. Kutnohorské příspěvky k dějinám vzdelanosti české, roč. VIII, zošit 1, 1933, s. 4.

5) FABRICZY von, C.: Medaillen der italienischen Renaissance. Leipzig, Verlag von Hermann Seemann Nachfolger cca 1907, s. 12 a 13.

6) HLINKA, J.: c. d., s. 34; MINAROVIČOVá, E.: Kremnické medailérstvo od nástupu renesancie. Pamiatky a múzeá 4/2001, s. 50.

7) Renaissance medals from the Samuel H. Kress Collection at the National Gallery of Art /ďalej Renaissance medals London/ (zostavil Graham Pollard). London, Phaidon Presss 1967, s. 48 a 56 (č. 297a).

8) Tamže, s. 94 (č. 492); Auktionshaus H. D. Rauch - 77. Münzenauktion 10. und. 11. April 2006 in Wien, s. 133 (č. D 933)

9) Tamže, s. 17, 19 a 20 (č. 83).

10) WINTER, H.: Középkori magyar uralkodók emlékérmei a bécsi Kunsthistorisches Museum éremtárában. Adalék a magyarországi portréérmek fejlődéséhez. Numizmatikai Közlöny CIV - CV/2005 - 2006, s. 68 a 69 (č. 1 a 2).

11) Tamže, s. 74 a 75 (č. 20).

12) Tamže, s. 76, 77 (č. 25), 80 a 81 (č. 30).

13) Mária Uhorská 1505 - 1558 - katalóg k výstave (zostavili K. BAJCúROVá a Z. LUDIKOVá) /ďalej Mária Uhorská/. Bratislava, Slovenská národná galéria 2006, s. 52 - 54.

14) WINTER, H.: c. d., s. 78, 79 (č. 28), 80, 81 (č. 31 a 32).

15) Tamže, s. 78, 79 (č. 26).

16) Tamže, s. 74, 75 (č. 21), 76, 77 (č. 23 a 24), 78, 79 (č. 27).

17) Renaissance medals London, s. 118 (č. 619).

18) Catalogus numorum Hungariae ac Transilvaniae Instituti Nationalis Széchényiani, diel I. Pešť 1807, s. 119 - 125 (č. 2 - 7 a 18).

19) KATZ, V.: Die Erzgebirgische Präge medaille des XVI. Jahrhunderts. Praha, M. Schulz - Graphische Kunstanstalt , s. 63 a 64, č. 49 (obrazová tabuľka VII - 5).

20) Tamže, s. 64, č. 50 (obrazová tabuľka VII - 6).

21) Tamže, s. 64, č. 51 (obrazová tabuľka VII - 3).

22) Tamže, s. 64, č. 52.

23) Tamže, s. 107, č. 177 (obrazová tabuľka XXIII - 2).

24) Tamže, s. 107, č. 178 (obrazová tabuľka XXIV - 8).

25) Tamže, s.107, č. 179 (obrazová tabuľka XXIV - 9 - pri obrázkoch je k reverzu priradený nesprávny averz, patrí k nemu averz z čísla 8).

26) Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava, Lúč vydavateľské družstvo 2000, s. 45.

27) HUSZáR, L.: Személyi érmek (ďalej Személyi érmek). Budapest, Magyar nemzeti múzeum 1999, s. 11 (č. 13); GOHL, ö.: Magyar egyházi emlékérmek. I. rész. Numizmatikai közlöny X/1911 - III. füzet, s. 85 a 86.

28) KALOUS, A.: Matyáš Korvín (1443 - 1490), uherský a český král. České Budějovice, Bohumír Němec - VEDUTA 2009, s. 313 a 317.

29) HUSZáR, L.: Személyi érmek, s. 40 (č. 149).

30) HUSZáR, L.: Személyi érmek, s. 40 (č. 150).

31) KALOUS, A.: c. d., s. 314.

32) HUSZáR, L.: Személyi érmek, s. 125 a 126 (č. 535).

33) KALOUS, A.: c. d., s. 317.

34) Renaissance medals London, s. 51 (č. 268).

35) Renaissance medals London, s. 85; RESCH, A.: Siebenbürgische Münzen und Medaillen von 1538 bis zur Gegenwart. Hermannstadt 1901, s. 216.

36) HUSZáR, L.: Személyi érmek, s. 20 (č. 55); Renaissance medals London, s. 85.

37) Renaissance medals London, s. 81.

38) FABRICZY von, C.: c. d., s. 89.

39)http://books.google.at/books?id=aTgGAAAAQAAJ&pg=PA110&lpg=PA110&dq=Medaille+Cesare+da+Bagno&source=bl&ots=X98eA2URrv&sig=bMXdxG-30suD1drS4W5h6E524G4&hl=de#v=onepage&q=Medaille%20Cesare%20da%20Bagno&f=false, 05. 05. 2011, ide o na citovanej internetovej stránke publikované v elektronickej forme dielo BOLZENTHAL, Heinrich: Skizzen zur Kunstgeschichte der modernen Medaillen-Arbeit (1429 - 1840). Berlin, Verlag von Carl Heymann 1840, s. 112 - 113.

40) HUSZáR, L.: Személyi érmek, s. 20 - 23 (č. 55 - 65); RESCH, A.: c. d., s. 216 - 217 (č. 3 - 11).