Razba mincí podľa nového vzoru
Nariadením z 2. novembra 1602 bola všetkým českým mincovniam prikázaná razba mincí podľa nového výtvarného prevedenia. Pravdepodobne to bolo podľa výtvarného návrhu Jána Konráda Greutera. Tento talentovaný zlatník a rezač mincových kolkov prišiel do Prahy na osobnú žiadosť cisára Rudolfa II. okolo roku 1601. Najneskôr v roku 1602 nahradil vo funkcii rezača mincových kolkov pražskej mincovne Davida Engelharta. V novembri 1602 dokonca pražský mincmajster Ján Lasanz odporučil českej komore, aby Greuter dodával razidlá do všetkých mincovní. Greuterova práca bola veľmi kvalitná, preto sa nemožno čudovať, že stanovisko kráľovských úradníkov bolo súhlasné. Tak došlo k tomu, že už v priebehu roku 1603 sa razidlá od Greutera používali vo všetkých mincovniach.
Razba mincí podľa nového vzoru priniesla jednu výraznú vizuálnu zmenu. Neheraldický orol podľa výtvarného návrhu Antonia Abondia používaný po viac ako dve desaťročia na rubnej strane toliarov razených v mincovniach v Kutnej Hore, Jáchymove a Českých Budějoviciach bol nahradený v priebehu roku 1603 orlom heraldickým. Výtvarné spracovanie českých razieb tak bolo od roku 1603 do značnej miery unifikované. V krátkom medziobdobí medzi nariadením českej komory o jednotnej obrazovej podobe českých mincí a Greuterovými dodávkami razidiel do všetkých mincovní sa mincovní úradníci aj výrobcovia razidiel najmä kutnohorskej a jachymovskej mincovne museli vysporiadať s novými požiadavkami.
Kutná Hora – razidlá zlatníka Jindřicha Gernhardta
Úplne špecifická situácia nastala v Kutnej Hore. Po smrti dlhoročného rezača kutnohorských razidiel Jiříka staršieho z Řásné v roku 1599 bol dodávkami razidiel poverený Ján Klement, ktorý pracoval v Řásného dielni. Súčasne však razidlá do mincovne dodávala Magdalena, vdova po Řásnom. O dodávkach razidiel po roku 1600 sme informovaní písomnými prameňmi iba útržkovito. Je však isté, že medzi vdovou a Janom Klementom došlo k sporom, ktoré museli riešiť zodpovední úradníci. Klementovi stránili úradníci mincovne, Magdaléne úradníci českej komory.
Zdá sa, že ich spor sa po vydaní nového nariadenia vo veci výtvarného prevedenia českých mincí pokúsil využiť zlatník Jindřich Gernhardt. Nevieme o ňom veľa. Po zverejnení nového nariadenia dodal do kutnohorskej mincovne niekoľko razidiel s letopočtom 1603 a mincmistrovskou značkou Jana Špisa a iste dúfal, že získa trvalejšie zákazky pre svoju dielňu. Z jeho razidiel sa však napokon razilo len v úplne obmedzenom rozsahu. Je pravdepodobné, že išlo viac-menej len o skúšobné razby. S kvalitou jeho práce pravdepodobne nebola veľká spokojnosť. Vystavené účty za dodávky razidiel uhradila česká komora dokonca takmer s trojročným oneskorením. K jeho smole snáď prispelo aj odvolanie Jána Špisa z funkcie kutnohorského mincmajstra v polovici roku 1603. Nový mincmajster David Enderle už o Gernhardtovej služby pravdepodobne nestál.
Dve výnimočné razby - trojtoliar a desaťdukát
Popri toliaroch s obvyklým vyobrazením poprsia cisára a heraldickým orlom podľa nového vzoru boli Gerhnardtovými razidlami razené dve úplne výnimočné razby. Trojtoliar a najmä desaťdukát, ktoré boli vyrazené týmito toliarovými razidlami. Obrazové prevedenie razieb je výnimočné a svedčí o reprezentatívnom charaktere oboch nominálov známych len v niekoľkých kusoch. Pravdepodobne išlo o dary úradníkom, alebo dokonca samotnému cisárovi. Veľmi neobvyklá je tiež razba zo zlata, ku ktorej došlo v Kutnej Hore počas štvrťstoročnej histórie mincovne iba niekoľkokrát, a to ešte úplne okrajovo. Mincovňa dlhodobo spracovávala striebro z miestnych baní a razba zlata bola prenechaná mincovni v Prahe.
V aukcii #31 sa bude dražiť tento extrémne vzácny Kutnohorský 10 dukát 1603 mincmajstra Jana Špisa ako položka číslo 146. Vyvolávacia cena tohto výnimočného exempláru je 80 000 eur.
