Výtvarné motívy najstarších stredoeurópskych keltských mincí
Výtvarné motívy najstarších stredoeurópskych keltských mincí odrážajú často nápadne inšpiračné zdroje, ktoré Kelti poznali zo Stredomoria - predovšetkým z oblasti Macedónska, Trácie, ale aj z Talianska, pevninského Grécka, maloázijských osád, Sicílie a pravdepodobne aj ďalších oblastí antického sveta. Väčšina prevzatých motívov predstavovala v antickom prostredí v rôznej miere štandardizované vyobrazenie obľúbených scén či tém vychádzajúcich spravidla z gréckej mytológie. Zďaleka však neboli vyobrazené iba na minciach. Ba práve naopak, ich doménou bolo umenie, predstavujúce všadeprítomnú kulisu antickej všednodennosti, s ktorou prichádzali do kontaktu Kelti pri svojich bojoch na prelome prvej a druhej štvrtiny 3. storočia pred Kristom a dlhodobo ako žoldnieri v službách gréckych panovníkov.
Razba mincí predstavovala importovaný a myšlienkovo úplne nový fenomén
Preberanie antických motívov, a tiež hmotnostných štandardov, je jednoznačným dôkazom, že razba mincí predstavovala v prostredí keltskej spoločnosti importovaný a myšlienkovo úplne nový fenomén. Antické motívy boli v stredoeurópskom priestore v rôznej miere barbarizovaný, a to vo forme aj obsahu. Nie je vôbec zrejmé, koľko užívateľov keltských mincí vôbec tušilo, že mincové obrazy "ich" platidiel vychádzali zo vzorov obľúbených vo vzdialených krajoch antického sveta.
Rýchly rozvoj razby mincí v koridore Jantárovej cesty, v priestore Moravy a Dolného Rakúska, v polovici 3. storočia pred Kristom, predstavoval mohutný inšpiračný impulz pre vývoj mincovníctva aj v okolitých oblastiach laténskej Európy, najmä v Čechách. S určitým oneskorením došlo v Čechách k razbe mnohých typov zlatých aj strieborných mincí v menovom systéme, ktorý do značnej miery kopíroval parametre menového systému koridoru Jantárovej cesty. Až na výnimky boli razené zlaté statéry, ich tretiny, osminy a dvadsaťštvrtiny a tiež strieborné oboly.
1/3 Statéru (2. stor. pr. Kr.)
Veľmi zaujímavým, v Čechách po dlhšie obdobie razeným, typom zlatej keltskej mince je typ kľačiaci lukostrelec či kľačiaca postava držiaca prúty. Tretina statéru tohto typu bude dražená v Aukcii #27 pod položkou č. 2. Význam motívu rubnej strany s polo-kľačiacou postavou držiace dve skrížené tyče alebo palice nie je zrejmý. Veľmi nápadná je však podobnosť vyobrazenej scény s motívmi achajmenovských mincí 5.-4. storočia pred Kristom. Zlaté perzské dárejky, obchodné mince s motívom kľačiaceho kráľa-lukostrelca, boli razené vo veľkom množstve viac ako sto rokov a ako veľmi hodnotné obchodné mince boli rozšírené tiež v Malej Ázii. Často sú tieto mince vyrazené excentricky a vyobrazenie luku nie je úplné. Možno si ľahko predstaviť, že práve tento obraz bol vzorom, podľa ktorého boli keltské mince v Čechách razené.
