Dukát Karla Egona Fürstenberga, na razbu ktorého bolo použité keltské zlato z najväčšieho zlatého pokladu nájdeného v Európe, sa v Aukcii #27 predal za 99 tisíc eur. Aukcia sa konala 15. októbra v Prahe. Kupujúci na aukcii dražili osobne v sále alebo dražili cez internet a telefón. Súčasťou aukcie bolo 576 položiek, medzi ktorými boli mince, medaile, vyznamenania a bankovky. Všetky položky v aukcii sa vydražili za 3,5 milióna eur.
Dukát Karla Egona Fürstenberga
Dukát Karla Egona Fürstenberga je veľmi vzácny a je razený z roztaveného keltského pokladu, ktorý bol objavený presne pred 250 rokmi na krivoklátskom panstve kniežaťa Fürstenberga. Vyvolávacia cena dukátu bola 10 tisíc eur a cena, za ktorú sa vydražil, prekročila naše očakávanie trojnásobne.
Pozrite si reportáž, ktorú o aukcii pripravila Prima CNN.
Dukát Albrechta z Valdštejna
Zaujímavou položkou v dražbe bol aj dukát Albrechta z Valdštejna, Frýdlantského kniežaťa a generála cisárskeho vojska, ktorý bol známy svojimi vojenskými úspechmi. Po Valdštejnovej smrti prikázal cisár všetky Valdštejnove mince roztaviť a kov spracovať na razbu cisárskych mincí. Vyvolávacia cena tohto dukátu bola 20 000 eur a vydražil sa za 96 tisíc eur.
100 Koruna 1919
Vysoké predajné ceny dosiahli aj bankovky dražené v aukcii. Príkladom je 100 Koruna 1919, ktorej autorom je svetoznámy maliar, grafik a výtvarník Alfons Mucha. Patrila medzi najčastejšie falšované československé bankovky. Vzácny originál v nádhernom zberateľskom stave sa vydražil za 36 000 eur.
Príbeh najväčšieho a najslávnejšieho pokladu zlatých keltských mincí
Najväčší a najslávnejší poklad zlatých keltských mincí bol objavený pri obci Podmokly. Poklad mal údajne až 50 kg a počet roztavených mincí tak bol od 7 tisíc do 10 tisíc kusov. Malá časť mincí sa zachovala fyzicky a ide o niekoľko desiatok kusov rozptýlených v niekoľkých európskych zbierkach. Najväčšiu zbierku podmokelských razieb má viedenský mincový kabinet a pražské Národné múzeum.
„Prvé mince tu boli objavené v roku 1771. Nálezcom bol údajne nádenník Janota, ktorý v údolí našiel zlaté lesklé kotúčiky a vzal ich domov deťom na hranie. Myslel si, že sú to mosadzné gombíky. Keď židovský podomový obchodník zistil, že to je zlato, správa sa rozšírila a dedinčania začali cielene prehľadávať miesto nálezu. Krátkodobé zbohatnutie miestnych ale netrvalo dlho, lebo sa o náleze dozvedeli na správe panstva a majiteľ Karel Egon z Fürstenbergu chcel zlatý poklad pre seba. Najal si drábov a tí z domácich mince doslova vytĺkli,“ pripomína históriu zlatých mincí docent Jiří Militký z numizmatického oddelenia Národného múzea v Prahe. Že boli mince keltské, to v tom čase nebolo podstatné a ani to nikto netušil. Dôležité bolo to, že boli z rýdzeho zlata.
Spôsoby, akými vymáhali mince od nálezcov boli často veľmi kruté, dosiahli však to, že časť pokladu sa zhromaždila na krivoklátskom panstve v rukách Karla Egona Fürstenberga. Bol veľmi vzdelaný, podporoval vedu a umenie. Dodnes je zachovaná jeho knižnica obsahujúca viac ako 20-tisíc zväzkov. Objav vnímal on a aj aristokratické kruhy za šťastné znamenie. Získané mince uložili na Krivokláte, roztriedili ich a spočítali. Karel Egon sa na mince pozeral ako na zlato, a tak rýchlo nastala skaza celého pokladu. Mince boli predané do pražskej mincovne na roztavenie a kov bol využitý na razbu vládnych dukátov Márie Terézie s rokom 1771. „Príbeh podmokelského pokladu je smutný, ale zároveň strhujúci svojou dynamikou aj mimoriadnosťou obsahu. Ide o jednu z veľmi významných kapitol počiatku stredoeurópskej numizmatiky a archeológie,“ dodáva docent Jiří Militký.
