Prevádzka kutnohorskej mincovne bola už od jej založenia v roku 1300 závislá na dodávkach striebra z miestnych baní. Tunajšia ruda obsahovala z drahých kovov výhradne striebro, preto je s Kutnou Horou spojená až na niekoľko výnimiek iba razba strieborných mincí. Pokiaľ bola nejaká minca razená zo zlata, pochádzal kov na túto razbu z iných zdrojov. Z účtovných dokladov mincovne vyplýva, že pagamentu prichádzalo do mincovne iba zanedbateľné množstvo a pre mincovňu neznamenal jeho výkup, na rozdiel od mincovne v Prahe, ekonomicky významnejšiu aktivitu.
Je pozoruhodné, že niekoľko zlatých razieb evidujeme z obdobia rokov 1669-1670. Doložená je razba 2 dukátu, 5 dukátu a v tejto aukcii draženého 10 dukátu z toliarových razidiel. Z roku 1690 je potom doložená razba dukátu a poldukátu. Všetky mince sú extrémne vzácne, razené boli pravdepodobne v jednotlivých kusoch. Pokiaľ boli pre razbu vyrobené razidlá, mohol byť náklad vyšší. Akokoľvek sa jedná o mince mimoriadne vzácne, je zrejmé, že nešlo o razbu úplne náhodnú ako v predchádzajúcich obdobiach. Je pravdepodobné, že išlo o dôsledok zvýšeného záujmu štátu o obeh drahých kovov v snahe zabezpečiť dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu. Podľa nariadenia cisára z 31. marca 1659 mal byť všetok zlatý i strieborný pagament dodávaný výhradne na výkup do mincovní alebo do iných na to určených úradov. Vyhýbanie sa tejto povinnosti, prepaľovanie kovu a nezákonné obchodovanie s ním malo za následok jeho zabavenie a taktiež fyzické tresty a finančné postihy. Je takmer isté, že zlaté kutnohorské mince s mincmistrovskou značkou Gregora Hackla boli razené z vykúpeného pagočného zlata. Všetky boli razené z razidiel pražského zlatníka Jiřího Teucheho. V účtovných dokladoch kutnohorskej mincovne sú doložené platby za jeho dodávky razidiel v rokoch 1654 a 1663–1665. Razidlá však dodával aj v rokoch nasledujúcich. Dokladá to výtvarné prevedenie razieb, ktoré sa nemení až do začiatku 70. rokov.
Razba zlatých mincí Leopolda I. v kutnohorskej mincovni spadá do obdobia jej posledného krátkeho rozkvetu. V období tridsaťročnej vojny priťahovala Kutná Hora nevítanú pozornosť všetkých bojujúcich strán a riskantné investície do ťažby striebra rýchlo upadli. Zmenšoval sa tak objem razby v mincovni a jej rentabilita. Napríklad v roku 1639 sa švédsky generál Jan Banner dožadoval výkupného 10 000 toliarov a vyhrážal sa vyplienením mesta. Aby mestská rada zohnala požadovanú hotovosť, pristúpila okrem iného k zabaveniu liturgických predmetov v kostoloch. V roku 1643 bola mincovňa uzavretá. Jej činnosť bola obnovená až o desať rokov neskôr v čase nových investícií do ťažby striebra.
Položka 399 - 10 Dukát 1669, Leopold I., Kutná Hora. Extrémne vzácny! (RRR!). Kabinetní kus s nádhernou patinou a zrcadlovým leskem v plochách. Na základe zistení aukčného domu sa na trhu vyskytol iba 1 kus! Vyvolávacia cena 300 000 €.
