Ako deväťročný bol 9.12.1687 korunovaný svätoštefánskou korunou v bratislavskom Dóme svätého Martina na uhorského kráľa. Po smrti svojho otca Leopolda I. 5.5.1705 sa ujal vlády nad rakúskou monarchiou. Medzi jeho prvé opatrenia vo finančnej politike patrí aj obnovenie razby mincí v bratislavskej mincovni, ktoré bolo za vlády Leopolda I. v roku 1700 prerušené. Mincovňu viedol Christoph Sigmund Hunger v rokoch 1705-1709, neskôr Paul Wödrödy až do ukončenia činnosti mincovne v roku 1722 počas vlády Jozefovho brata Karola VI.
Christoph Sigmund Hunger razil tieto mince:
- 3- grajciare v rokoch 1705-1709
- toliar v rokoch 1705-1708
- dukát v rokoch 1705-1708
- 10- dukát v roku 1708 ( ako zlatý odražok toliara )
Na 3-grajciaroch je Hungerova značka pozostávajúca z troch štítkov, kde v prvom je písmeno C ( ako Christoph ), v druhom je uhorský erb pozostávajúci z brvien a dvojkríža na trojvrší, v treťom štítku sú písmená SH (Sigmund Hunger ), podobne ako tomu bolo na Hungerových razbách počas vlády Leopolda I. Meno panovníka je na 3-grajciaroch písané JOSEPHUS ale aj JOSEPHVS ( v tej dobe sa používali obe varianty ). Na toliaroch bolo meno mincového majstra uvedené v zátvorkách jeho iniciálami a to - (C S H ). Ďalšou zaujímavosťou je razba toliara ročníka 1708, z razidla, ktoré bolo získané prerytím letopočtu 1707 na 1708 - čo je na minci vidieť. Toliarové mince a dukáty z tohto obdobia vlády Jozefa I. sú vzácnejšie a na zahraničných aukciách aj vysoko ohodnotené ( v porovnaní s mincami z iných mincovní ). Z 3-grajciarov je najvzácnejší Hungerov s letopočtom 1709 - jeho posledná razba. Zlatý odražok toliara 1708 - je veľmi vzácny - pravdepodobne bolo dané do obehu len niekoľko kusov.
Mincový majster Paul Wödrödy razil počas vlády Jozefa I. tieto mince:
3- grajciare v rokoch 1709-1711
toliar v rokoch 1710-1711
1/4 dukát v rokoch 1710-1711
dukát v rokoch 1709-1711
Aj jeho značka pozostáva z troch štítkov kde v prvom je písmeno P ( ako Paul ), v druhom je uhorský erb pozostávajúci z brvien a dvojkríža na trojvrší, v treťom štítku je písmeno W (Wödrödy ). Na toliaroch bolo meno mincového majstra uvedené v zátvorkách jeho iniciálami a to - ( P W ), podobne ako tomu bolo pri Hungerových toliaroch. Bratislavské mince Jozefa I. razené počas vedenia mincovne Paulom Wödrödym sa na numizmatickom trhu vyskytujú častejšie ako Hungerove ( najvzácnejší je 1/4 dukát ročníka 1710 ) ale tiež sú veľmi cenené.
Toliarové mince mali aj reprezentačnú úlohu, ich výtvarná hodnota - najmä portrét Jozefa I. - patrí medzi jeho najkrajšie portréty na minciach a preto sú tieto mince žiadané aj zahraničnými zberateľmi. Vysoké ceny dukátov a toliarov z tohto obdobia zneužili aj falšovatelia mincí ( novodobí, ktorí falšujú mince ku škode zberateľov - napr. dukát z roku 1711 ) a preto si treba dávať pri prípadnej kúpe pozor.
Jozef I. sa nedožil vysokého veku - zomrel 17.4.1711 a nedožil sa ani 33 rokov pre ovčie kiahne, ktoré sa mu stali osudné. Zanechal po sebe dve dcéry, ktoré vydaté zohrali dôležitú úlohu v dynastických bojoch, ale na rakúsky trón nenastúpili. Jeho jediný syn - dedič trónu po roku zomrel. Jeho krátka vláda je hodnotená ako úspešná, pričom je kladne hodnotená pre konsolidáciu financií rozvrátených po úspešných vojnách s Osmanskou ríšou.
Mince razené v Bratislave počas vlády Jozefa I. patrili medzi kvalitné mince ( ich razba bola kontrolovaná viedenskou mincovňou ) a najmä 3-grajciare vykazujú stopy dlhého obehu.
Použitá literatúra
Emil Novák - Korunovace a korunovační razby Habsburské monarchie v letech 1526-1711, vydavatelství VEDUTA, štíty, 1992
CORPUS NUMMORUM AUSTRIACORUM, Band V, Leopold I. - Karl VI. (1657-1740), Wien 1975
