Koncom roka 1950 došlo k rozhodnutiu, že československá peňažná sústava bude doplnená o 5-korunovú mincu. Tá mala nahradiť bankovku rovnakej nominálnej hodnoty. Začiatkom roka 1951 začala mincovňa Kremnica uskutočňovať pokusy s dovtedy nepoužívanými materiálmi, ktoré by nahradili tzv. farebné kovy. Farebné kovy sa totiž stali veľmi potrebnými pre povojnovú obnovu krajiny a pre priemysel. Okrem experimentovania s PVC (polyvinylchlorid), ktorý sa ukázal ako nevhodný, skúšali zamestnanci mincovne spracovávať dural (zliatinu hliníku a medi). Výhodou použitia tohoto materiálu bolo, že sa jedná o prebytočný materiál z leteckého priemyslu a jeho zásoby boli nadbytočné. Aj tento fakt prispel k rozhodnutiu ministerstva financií o použití duralu ako potencionálne vhodného materiálu na novú 5-Korunovú mincu. Aj napriek námietkam mincovne zadalo ministerstvo financií zhotoviť skúšobné exempláre.
Položka číslo 282 - 5 Kčs 1951 (skušobná razba)
Na novú povojnovú 5-korunovú mincu mincovňa použila pôvodný návrh Otta Gutfreunda z roku 1925 s jedným drobným rozdielom a to, že nová skúšobná razba na reverze neobsahovala skratku „Kč“. V povojnovom období sa totiž ustanovila skratka „Kčs“, ktorá by sa do pôvodného návrhu nezmestila. Okrem návrhu 5-korunovej mince, zaslala mincovňa ministerstvu financií aj skúšobné exempláre z duralu v hodnote 20 halierov, 50 halierov a 1 koruna. Mince z duralu sa nakoniec nikdy nedostali do obehu. Je pravdepodobné, že k tomu nedošlo najmä z dôvodu menovej reformy, ktorej príprava prebiehala v tajnosti. Dokonca sa špekuluje, že pripravovaná 5-korunová minca mala odviezť pozornosť od prípravy menovej reformy.
