Blog post img

Najstaršie uhorské medaily (2. časť)

Tvorba razených medailí v Uhorsku bola inšpirovaná nielen staršími medailérskymi dielami zahraničného pôvodu, ale i mincovou tvorbou.

Blog post img

Najstaršie uhorské medaily (1. časť)

Vývoj medailérskeho umenia trval celé stáročia. K predchodcom medailí môžme rátať rôzne medailóny, gemy, kovania, malé rezbárske a kamenárske reliéfne diela.

Blog post img

Bratislavské mince Leopolda I. (3 časť)

Šesťgrajciare začal raziť Georgius Cetto v roku 1675 - pozná štyri razidlá tohto ročníka, na ukážku na obr. č.1, čo je však zaujímavé lícne razidlo bol použité aj v roku 1676 obr.č.2.

Blog post img

Bratislavské mince Leopolda I. (2. časť)

V tejto časti sa budeme venovať najväčšiemu počtu razených mincí počas vlády Leopolda I. v Bratislavskej mincovni, a to trojgrajciarom alebo grošom.

Blog post img

Bratislavské mince Leopolda I. (1. časť)

Cisár Leopold I. bol pôvodne vedený na cirkevnú dráhu. Po náhlej smrti svojho brata Ferdinanda IV. ho dal jeho otec Ferdinand III. korunovať v Bratislave dňa 27.6.1655 na uhorského kráľa.

Blog post img

Pamätná 25 KČ minca - SNP 1944-1969

Pri príležitosti posudzovania súťažných modelov na pamätné mince, ktoré mali byť vydané pri príležitosti 60. výročia čsl. hokeja a majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 1969 v Prahe dňa 22. novembra 1968, boli súťažnou komisiou prejednávané aj návrhy súťažných podmienok na pamätné 25 Kčs mince k 25 výročiu SNP 1944 - 1969.

Blog post img

Medaily a žetóny razené pri príležitosti bratislavskej korunovácie uhorského kráľa Karola III.

Hneď na úvod jedna poznámka k terminológii. Karol Habsburský (*1685 - † 1740) používal ako cisár meno Karol VI., ako uhorský kráľ bol však titulovaný ako Karol III.

Blog post img

Bratislavské korunovácie - úvod

Šesťnáste storočie znamenalo zlom nielen v uhorských dejinách, ale aj v dejinách Bratislavy. Po smrti kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči sa v roku 1526 rozpútal v krajine boj o moc.

Blog post img

Bratislavské mince Ferdinanda II.

Po smrti cisára Mateja II. v marci 1619 nastúpil Ferdinand II. Habsburský do čela monarchie a 28. augusta bol vo Frankfurte nad Mohanom zvolený rímskonemeckým cisárom (korunovaný tamtiež 9. septembra).

Blog post img

Bratislavské mince Ferdinanda I.

Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1556), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho kráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Johanny Kastílskej a Aragónskej, dedičky španielského trónu.

Blog post img

Pamätná minca k 50. výročiu založenia KSČS 1921-1971

V priebehu augusta 1970 bola Štátnou bankou Československou po dohode s ministerstvom financií ČSSR vypísaná obmedzená súťaž na umelecký návrh striebornej pamätnej 50 Kčs mince, ktorá má byť vydaná v máji 1971, pri príležitosti osláv 50. výročia založenia Komunistickej strany Československa ( KSČ ).

Blog post img

Bratislavské mince - úvod

Za miesto vzniku najstarších mincí je právom označovaná Čína, kde boli zo začiatku používané symbolické kovové peniaze tvarov predmetov dennej potreby ako nože, rýle, časti odevu a pod. Neskôr dostali mince kruhovú podobu, kde v strede bol najskôr kruhový, neskôr štvorcový otvor a v poli boli nápisy – znaky.