Bratislavské mince Jozefa I.

Ako deväťročný bol 9.12.1687 korunovaný svätoštefánskou korunou v bratislavskom Dóme svätého Martina na uhorského kráľa.

Bratislavské mince Leopolda I. (3 časť)

Šesťgrajciare začal raziť Georgius Cetto v roku 1675 - pozná štyri razidlá tohto ročníka, na ukážku na obr. č.1, čo je však zaujímavé lícne razidlo bol použité aj v roku 1676 obr.č.2.

Bratislavské mince Leopolda I. (2. časť)

V tejto časti sa budeme venovať najväčšiemu počtu razených mincí počas vlády Leopolda I. v Bratislavskej mincovni, a to trojgrajciarom alebo grošom.

Bratislavské mince Leopolda I. (1. časť)

Cisár Leopold I. bol pôvodne vedený na cirkevnú dráhu. Po náhlej smrti svojho brata Ferdinanda IV. ho dal jeho otec Ferdinand III. korunovať v Bratislave dňa 27.6.1655 na uhorského kráľa.

Bratislavské mince Ferdinanda II.

Po smrti cisára Mateja II. v marci 1619 nastúpil Ferdinand II. Habsburský do čela monarchie a 28. augusta bol vo Frankfurte nad Mohanom zvolený rímskonemeckým cisárom (korunovaný tamtiež 9. septembra).

Bratislavské mince Ferdinanda I.

Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1556), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho kráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Johanny Kastílskej a Aragónskej, dedičky španielského trónu.

Bratislavské mince - úvod

Za miesto vzniku najstarších mincí je právom označovaná Čína, kde boli zo začiatku používané symbolické kovové peniaze tvarov predmetov dennej potreby ako nože, rýle, časti odevu a pod. Neskôr dostali mince kruhovú podobu, kde v strede bol najskôr kruhový, neskôr štvorcový otvor a v poli boli nápisy – znaky.