Vyberte si jazyk:

  • Úvod
  • >
  • Novinky
  • >
  • Numizmatika
  • >
  • Bratislavské mince Leopolda I. (1. časť)
  • Numizmatika

    Bratislavské mince Leopolda I. (1. časť)

    Razba mincí v bratislavskej mincovni
    main image

    Cisár Leopold I. bol pôvodne vedený na cirkevnú dráhu. Po náhlej smrti svojho brata Ferdinanda IV. ho dal jeho otec Ferdinand III. korunovať v Bratislave dňa 27.6.1655 na uhorského kráľa. Túto korunováciu nám pripomínajú štyri druhy korunovačných žetónov razených zo zlata a striebra. Po smrti svojho otca 2.4.1657 zdedil habsburskú monarchiu vo vojnách so švédskom, Francúzskom a Osmanskou ríšou. Vojna s Osmanskou ríšou donútila Leopolda I. obnoviť činnosť bratislavskej mincovne, ktorej úlohou bolo peniazmi zásobovať vojsko bojujúce s Osmanskou ríšou. Mincovňa nebola počas dlhej vlády Leopolda I. v nepretržitej činnosti, ale pracovala resp. mince razila v troch časových úsekoch a to v rokoch 1674-76, 1684-85 a 1695-1700. V každom časovom úseku pracovala pod vedením iného mincového majstra, ktorých mincová značka pozostávala z troch štítkov a to:

    • Georgius Cetto bol synovec viedenského mincového majstra Andrea Cetta a viedol mincovňu v prvom období, jeho značka mala v prvom štítku bratislavský znak ,v druhom uhorský znak a v treťom jeho iniciály
    • Georgius Lippai riadil mincovňu v druhom období mal v prvom štítku bratislavský znak, v druhom uhorský znak v treťom svoj erb pozostávajúci so stĺpa a stojaceho leva
    • Christoph Sigmund Hunger viedol mincovňu v treťom období ( ale aj neskôr počas vlády Jozefa I. ) používal značku, ktorá mala v prvom štítku písmeno C v druhom Uhorský znak a v treťom písmena SH.

    Značkou bratislavskej mincovne boli písmená C-H (Camera Hungarica). Nápis na bratislavských minciach bol len jeden, avšak rôzne skracovaný:

    Líce : LEOPOLDUS DEI GRATIA ROMANORUM IMPERATOR SEMPER AUGUSTUS GERMANIAE HUNGARIAE BOHEMIAE REX (Leopoldus z božej vôle rímsky cisár navždy vznešený nemecký český uhorský kráľ)

    RUB : PATRONA HUNGARIAE letopočet (patróna Uhorska letopočet) Vyobrazenie (okrem duáriusov ) je portrét cisára vpravo na lícnej strane, na rube je vyobrazená madona s dieťaťom na polmesiaci.

    V bratislavskej mincovni boli razené mince rôznych hodnôt a tie zase z rôznych razidiel, pričom počet používaných razidiel nám dáva možnosť usudzovať o celkovom množstve vyrazených mincí. Použitá technológia razby mincí bola v tej dobe pokroková - na výrobu boli použité tzv. valcovacie stroje, ktoré sa používali na výrobu pásikov plechu ako aj na samotnú razbu mincí. Mince sa razili na dvoch proti sebe sa otáčajúcich valcoch, v ktorých boli osadené razidlá tzv. kolky. Medzi valce sa vložil pásik plechu z ktorého sa razili mince. Keďže valce boli k sebe pritláčané značnou silou, používané kolky často praskali. Po prasknutí bol kolok, najčastejšie obidva ( líce aj rub ) vymenené. Na pohon valcov sa používali svaly zvierat, ľudí, ale aj mlynské kolesá. Čo poháňalo valcovacie stroje v Bratislave nie je známe. Táto technológia bola určite použitá pre razbu všetkých strieborných mincí . Na razbu mincí zo zlata ( dukátov ich dielov a násobkov ) bola zrejme použitá iná technológia, a to klasická - výroba mincových kotúčikov a ručná razba.

    Použitá technológia valcovacích strojov zabezpečila minciam presnú polohu líca mince voči rubu a zároveň aj prehyb mince, ktorý si uchovali najmä mince málo používané v obehu. Bratislavské mince počas vlády Leopolda I. a jeho synov mali predpísanú kvalitu pretože mincovňa pracovala pod priamym vedením viedenskej mincovne. Na rytí razidiel sa podieľali aj viedenskí rytci, dodávky striebra zabezpečovala viedenská mincovňa a pod. V prvej časti sa budeme venovať najmenším nominálom razeným v Bratislave, a to duáriusom a grajciarom. Duárius mal hodnotu ½ grajciara a v Bratislave sa razil v dvoch rokoch - 1695 a 1699. Grajciare boli razené v rokoch 1695, 98,99 a 1700.

    Duárius ročníka 1695 sa od ostatných duáriusov odlišuje tým, že na rubovej strane chýba vyobrazenie madony a nápis duárius je rozdelený, viď. obr. 1-2. Tento typ bol razený minimálne zo štyroch razidiel - napr. rozdiel medzi duáriusmi na obr.1 a obr. 2 v polohe ornamentu ( tzv. krídla ) z pravej strany písmen US rubných strán mincí. Ďalší typ razidiel tohto duáriusa sa dá nájsť v literatúre č. 1 v tabuľke č.20 - pod položkou 11/86-c-15.

    Vyobrazenie duáriusa ročníka 1699 je už identické s duáriusmi razenými v Kremnici, bol razený minimálne šiestimi razidlami, ktoré sa od seba výrazne odlišujú napr. menom cisára, ktoré je skracované ako. "LEOP., LEOPOL., LEOPOLD., ale aj v celej forme LEOPOLDVS.

    Aj grajciar ročníku 1695 sa odlišuje od ostatných ročníkov grajciarov razených v Bratislave, a to skrátením titulov uhorského a českého kráľa - ročník 1695 skracuje tieto tituly HV.BO., ostatné ročníky grajciarov len H.B. na lícnej strane mincí. Tento grajciar bol razený minimálne z desiatich razidiel. Rozdiely medzi jednotlivými razidlami sú v interpunkčných znamienkach a rozdielnom počte a umiestnení lúčov svätožiary na rube mincí. Mince majú aj iné rozdiely - iný portrét, stuhy vo vlasoch, tvar hodnotového štítka atď., t.j. všetky znaky ručného rytia razidiel. Tieto rozdiely v razidlách boli pravdepodobne robené zámerne - každá skupina razičov mincí pracovala s iným typom razidla, aby sa nehodnotné mince - nepodarky dali identifikovať, keďže práca bola úkolová a raziči boli platení od počtu kvalitne vyrazených mincí.

    Počty razidiel, ktoré sú mi doteraz známe poznám len na základe mincí a ich vyobrazení z literatúry, preto ich treba považovať za minimálne ( môže tých párov razidiel byť aj viac, nie však menej). Pre grajciare 1698- 3ks, 1699 -3ks a 1700 -2ks. Na obr. č. 8 a 9 sú grajciare ročníka 1700, ktoré sa líšia aj počtom bodiek za titulom REX. ( č. 8 má jednu, č. 9 tri).

    V roku 1695 bol daný do obehu tzv. zemský grajciar - v Čechách napr. ako BOEMISCHE LAND MVNZ, v Sliesku ako SCHLESISCHE LANDMYNTZ a v Augsburgu ako LANDMUNZ, ktoré kvalitou t.j. rýdzosťou použitého striebra nezodpovedali predpisom - nižší obsah striebra vyvolal u obyvateľstva odpor a preto boli tieto mince neskôr stiahnuté z obehu. Podobný osud stihol pravdepodobne aj duáriusy a grajciare s týmto rokom razby razené v Bratislave - boli stiahnuté z obehu. Obyvateľstvo dostalo určitý čas na výmenu týchto mincí s tým, že po tomto čase budú mince neplatné. Toto je pravdepodobne aj dôvod, prečo sa uvedených mincí s ročníkom 1695 zachovalo pomerne málo.

    Použitá literatúra:

    1. Helmut Jungwirth - Corpus nummorum austriacorum (CNA), band V. (1657-1740), Kunsthistorische Museum Wien 1975 2. Zdenek Nechanický - Mincovnictví Leopolda I. 1657-1705, Česká numismatiská společnost, Hradec Králové 1991

    Najnovšie články