Šesťnáste storočie znamenalo zlom nielen v uhorských dejinách, ale aj v dejinách Bratislavy. Po smrti kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči sa v roku 1526 rozpútal v krajine boj o moc. Prvý z pretendentov na trón, Ján Zápoľský, bol zvolený za kráľa a korunovaný v Stoličnom Belehrade (1526), tradičnom uhorskom korunovačnom meste. Druhý uchádzač o korunu, Ferdinand I. Habsburský, bol zvolený za kráľa na sneme v Bratislave (1526) a o niečo neskôr korunovaný takisto v Stoličnom Belehrade (1527). Po smrti Jána Zápoľského (1540) a obsadení Budína Turkami (1541) sa korunovačným mestom krajiny stala Ferdinandom I. favorizovaná Bratislava, ktorá sa medzitým stala aj hlavným mestom Uhorska. V rozmedzí rokov 1563 až 1830 bolo v Bratislave korunovaných desať uhorských kráľov, osem ich manželiek a jedna kráľovná - Maximilián II. (1563), jeho manželka Mária (1563), Rudolf II. (1572), Matej II. (1608), jeho manželka Anna (1613), Ferdinand II. (1618), jeho druhá manželka Eleonóra (1622), prvá manželka Ferdinanda III. Mária Anna (1638), Ferdinand IV. (1647), tretia manželka Ferdinanda III. Mária Eleonóra (1655), Leopold I. (1655), Jozef I. (1687), Karol III. (1712), jeho manželka Kristína (1714), kráľovná Mária Terézia (1741), Leopold II. (1790), tretia manželka FrantiŠka I. Mária Ludovika (1808), Štvrtá manželka FrantiŠka I. Karolína Augusta (1825) a Ferdinand V. (1830). Ku korunováciám boli pravidelne na pamiatku razené korunovačné medaily a žetóny, ktoré sa spočiatku razili v kremnickej, neskôr výlučne viedenskej mincovni. Rozdávané boli medzi účastníkov ako dary, rozhadzované medzi ľudí i predávané záujemcom. V sérii Štúdií Vám priblížime tieto artefakty, predstavíme Vám ich ako výsledok práce medailérov, rytcov a minciarov, ako aj ako predmety majúce svoje nezastupiteľné spoločenské poslanie.
