500 Sk 1999 - Razba prvých toliarových mincí v Kremnici -> Proof

Rýchly rozvoj obchodu, potreba mincí vyšších hodnôt a súčasný nedostatok zlata vyvolali koncom 15. storočia snahu doplniť alebo nahradiť zlaté mince ťažšími striebornými. Prvými boli benátske líry a milánske testony (1472-1474), ďalšími tirolské pfundnery a polguldinery a napokon v roku 1486 guldinery. Nasledovali guldinery lotrinské (1488) a guldinery švajčiarskych kantónov Bern (1491), Sitten (1498) a Bazilej (1499). V roku 1499 sa k prvým pokusom o zavedenie ťažkej striebornej mince zaradila aj mincovňa v Kremnici. Všetky tieto málopočetné a dnes vzácne razby sú predzvesťou obdobia toliarovej meny. Prvé toliarové mince - guldinery - sa v Kremnici razili za vlády Vladislava II. Jagelovského v rokoch 1499 - 1506. Iniciátorom ich razby bol významný banský a hutnícky podnikateľ, obchodník a finančník, komorský gróf Ján I. Thurzo. Patria k najkrajším minciam svojej doby a reprezentujú bohaté tradície baníctva a pokrokové metódy spracovania drahých kovov na území Slovenska, kde sa v stredoveku produkovala značná časť európskeho zlata, striebra a medi. Lícna strana: Na líci mince je uprostred mincového poľa stvárnený dobový proces razby mincí, v ktorého spodnej časti je označenie nominálnej hodnoty. V medzikruží vytvorenom perlovcom a okrajom mince je v opise uvedený názov štátu "SLOVENSKÁ REPUBLIKA", v hornej časti rozdelený štátnym znakom. V spodnej časti medzikružia je letopočet razby "1999". Iniciálky autora výtvarného návrhu Ing. Milana Virčíka "MV" a značka Mincovne Kremnica "MK" sú umiestnené vpravo a vľavo od letopočtu razby. Rubová strana: Na rube mince sú uprostred mincového poľa zobrazené pôvodné toliarové mince v kombinácii s dobovým pohľadom na Kremnicu, miesto ich razby. Nad nimi je letopočet "1499" označujúci začiatok razby toliarových mincí a názov mesta "Kremnica". V medzikruží vytvorenom perlovcom a okrajom mince je v opise text "500. VÝROČIE RAZBY PRVÝCH TOLIAROVÝCH MINCÍ".